Včelárenie nie je ľahké

Uprostred hôr stojí niekoľko kočovných vozov. Agát odkvitol a včelám bolo treba „dať prácu“. „Kvitne malina a možno bude aj medovica. Všetko však závisí od počasia. Tohto roku je naozaj vrtkavé. Horúčavy sa striedajú s dažďom, niekoľkokrát za deň príde búrka. My včelári môžeme iba dúfať, že sa príliš neochladí, že nepríde krupobitie, ktoré zbije vošky z ihličňanov,“ hovorí. Kočuje už roky. Napriek výpočtom, ktoré ho presvedčili, že náklady často prevyšujú zisky. „Kedysi nebolo počuť, že by ktosi ukradol úle aj s včelami. Dnes už zlodeji neobídu ani včelnice či odstavené nákladné autá s kočovnými vozmi. V horách zase úle s medom lákajú medvede,“ dodá Pavel a zvrtne reč na príjemnejšiu stránku tohto remesla. „Včelárstvo je vášeň. Prirastie človeku k srdcu a aj napriek „injekciám“, ktoré mu včely veľakrát uštedria, ho to k úľom neustále ťahá. Od jari do jesene hádam niet dňa, keď by som nezašiel ku včelám. Keď nie k vozom v horách, tak aspoň k tým, čo zostali doma,“ hovorí.
Včely sú živé tvory. Liahnu sa, pracujú, umierajú a trápia ich choroby ako nás, ľudí. O to je táto práca ťažšia. Automat nastavíte a „klape“ ako hodinky, kým sa nepokazí. „Výdatnosť znášky závisí aj od stavu včelstiev. Choroby či parazity, to všetko ju ovplyvňuje. Keď včelár niečo zanedbá, vypomstí sa mu to dvakrát. Ak slabo na jeseň zakŕmi, na jar otvorí „prázdne“ úle. Bez podania liečiv na jeseň to už dnes tiež nejde,“ vysvetlí a poťažká si aj na výkupné ceny medu, ktoré za posledné roky klesli na historické minimum. Zlaté časy socialistického Medosu sú už minulosťou. „Kilogram medu sa pomaly vyrovná cene, za ktorú si kúpite kilo cukru alebo liter nafty. Hypermarkety „zaplavujú“ lacné medy z východných krajín. Našinec im nemôže konkurovať. U nás znáška trvá len pár mesiacov. V ázijských krajinách je to takmer celý rok. Cenu medu preto tlačia čoraz nižšie. Naše slovenské medy sú však rôznorodé a veľmi kvalitné. Repkový, agátový, kvetový či hôrny, každý je špecifický a obsahujú cenné, zdraviu prospešné látky. Štát sa tiež ku včelárom správa macošsky a dotácie sú v porovnaní s ostatnými krajinami len almužnou. Pred pár rokmi včelárov pribúdalo. Remesla našich dedov sa chytali aj mladší. Dnes je to naopak. Mnohí včelárenie zakvačili na klinec a včelstvá predávajú,“ posťažuje sa.
Kto si myslí, že včelár pracuje len v lete a v zime oddychuje rovnako, ako jeho včely, mýli sa. V čase snehu a mrazov sa točí v dielni a zhotovuje nové úle či rámiky na ďalšiu sezónu. Na jar, keď teplé lúče „pošteklia“ letáče na úľoch, už nebude čas vysedávať a sťahovať do rámikov drôty. Kým sa vo vystavaných medzistienkach zalesknú prvé kvapky medu, treba pozorne prejsť každý úľ. „Keby bolo včelárenie len vytáčanie medu, to by bolo včelárovi sveta žiť,“ zasmeje sa včelár a zoberie do ruky špeciálny rámik. Treba nalarviť, aby sa vyliahli nové matky. Mravenčia práca, ktorá si vyžaduje trpezlivosť a presnosť. Len zlomok z toho, čo musí včelár počas sezóny urobiť.