„Hroty šípov si zhotovovali z kameňa alebo kostí. Bolo to náročné na čas a vyžadovalo to šikovnosť. Vyrábali si aj luky. My si šípy aj luky kupujeme. Niekto si myslí, že luk je ohnutý kus dreva s tetivou. Mýli sa. Luk je majstrovské dielo,“ tvrdí Július Oravec, zakladateľ Lukostreleckého klubu Viktória v Želovciach. Má dvadsať členov a v tomto roku už po piaty raz zorganizujú pri želovských pivniciach súťaž v lukostreľbe.
„Vzťah k lukostreľbe sa začal u mňa netradične. Som zubný technik. Raz ma poprosil jeden môj príbuzný, aby som mu spravil zuby. Vždy smrdel grošom, a tak mi namiesto peňazí zaplatil lukom. Bolo to pred šiestimi rokmi. Odvtedy ma to tak chytilo, že si už bez luku a šípov neviem predstaviť ani jeden týždeň. Lukostreľbe sa venuje aj môj synovec. Mám 72 rokov a som najstarším členom nášho klubu. Najmladší má jedenásť. Okrem dvoch lukov som si zadovážil aj malé delo. Vystrelíme z neho vždy na začiatku pretekov. No namiesto gule vyletí papier. Najlepší je skartovaný,“ objasňuje J. Oravec. Najlepší lukostrelci boli kedysi Skýti. Tí si pomocou vojenských oddielov lukostrelcov podmanili mnoho národov. Starí Gréci zas lukostreľbu povýšili na svoj národný šport. „Okrem súťaží chodíme predvádzať toto historické umenie na rôzne hrady, kúpaliská, rôzne kultúrne podujatia. Vystupujeme v dobových kostýmoch. Strieľame do terčov. Dobrý luk stojí od 25 do 40-tisíc. Šípy máme pri súťažiach označené menom, aby sa nám nepoplietli. Luky sú rôzne. Dlhé, kladkové, tzv. poľovnícky reflex, športové. Od druhu závisí aj dostrel šípu. Ja strieľam z tridsiatich metrov,“ hovorí lukostrelec.
Autor: -zs-
