Lenka má v hrdle zlato

človeka, ktorý by si nepovedal, že to dievča má v hrdle zlato. Hrušov, Východná, Zlatý slávik ... Lenka nechýba takmer na žiadnom folklórnom festivale.

Keď Pavel Spodniak rozpráva o svojej vnučke, oči sa mu rozžiaria šťastím. „Je to naše slniečko, rovnako ako aj ostatné vnúčatká,“ povie. Folklór a ľudové piesne učarili celej jeho rodine. Lenkina starká pochádza z Látok. Rázovitého kraja uprostred hôr. Piesne tu sprevádzali ľudí v ťažkých aj veselých chvíľach. V nich sa odrazil život obyčajných ľudí. „Manželka tiež veľmi rada spieva a tak nečudo, že aj vnučky priviedla k ‚ľudovkám‘,“ povie pán Pavel. Lenka mu pritakáva. Starú mamu nasledovali najprv jej dve staršie sestry. Neskôr začala spievať aj ona. „Mala ešte len tri roky a už vedela nádherne zanôtiť,“ pochváli ju starký a dodá, že skôr narodené vnučky boli členkami ľudového súboru Ipeľ. Lenka bola mladšia, preto patrila do časti súboru nazvanej Radosť. Práve tu zistila, že spievať nie je až také jednoduché. Hudba aj spev majú svoje pravidlá ako každé iné umenie. Vedieť správne intonovať, zdôrazniť v hlase určité pasáže, to všetko sa musela postupne naučiť. Pre talent od prírody to však nebol žiaden problém a za jej čisté tóny a výrazný hlasový prejav ju učiteľky chválili už od samého začiatku.
V objemnom hnedom fascikli sa ukrýva dlhá cesta za úspechmi, ktoré žne Lenka jeden za druhým. Je ich mnoho. Najviac si však cení spomienkový diplom, ktorý si vlani priniesla z českého Olomouca. Bola pozvaná ako čestný hosť na podujatie Zlatý slávik – zpěváček, ktoré organizoval Prípravný výbor súťaže Slávik Slovenska a Folklórní sdružení České republiky. Keď sa pred dvoma rokmi, pod záštitou operného majstra Petra Dvorského, konala súťaž Slávik Slovenska 2005, bola to Lenka, ktorá stála na stupni víťazov. V Trenčianskych Tepliciach skončila vo svojom ročníku na prvom mieste v súťaži Zlatý slávik a Slávik Slovenska v druhej kategórii.
Školáčkine kroky po vyučovaní najčastejšie smerujú do budovy Základnej umeleckej školy v Lučenci. „Pomáha mi pani učiteľka Blažejová. Mám ju veľmi rada. Pripravuje ma na súťaže, dáva cenné rady, ako zdokonaliť svoju techniku,“ hovorí malá speváčka, ktorá však vo voľnom čase nepočúva len „ľudovky“. Rada si vypočuje aj modernú hudbu, či dobrý rock. Obdivuje Darinu Laščiakovú, ktorej hlas je nezabudnuteľný. Clivé, „ťahavé“ pesničky ju preslávili nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Dokonca raz sedela v porote, ktorá hodnotila aj Lenku. Na jej adresu sa vyjadrila veľmi pochvalne. Medzi najobľúbenejšie Lenkine predmety v škole patrí hudobná výchova. Aj učebnica prírodopisu sa pre ňu stala knihou, ktorú ovláda do najmenších detailov. V tomto predmete reprezentuje školu aj na rôznych súťažiach. Koncom apríla sa spolu s dvoma spolužiačkami zúčastnila prírodopisnej súťaže v maďarskom Sálgotarjáne. Získali v nej najvyššie ocenenie. „Bola to náročná súťaž. Špeciálne sme sa na ňu po vyučovaní pripravovali. Veľmi nám pomohla pani učiteľka Karin Lökeová, ktorá nás okrem prírodopisu učí aj matematiku,“ hovorí Lenka.
Popri toľkých aktivitách by si človek myslel, že Lenke nezostane takmer žiadny voľný čas. „Nie je to pravda. Som normálna baba, mám kamarátky, no aj tak najradšej spievam. Je to vo mne. Spev je môj koníček,“ usmeje sa šikovná žiačka, ktorá má už o svojej budúcnosti jasnú predstavu. „Chcela by som vyštudovať konzervatórium a potom Vysokú školu muzických umení,“ povie bez zaváhania. My jej želáme splnenie jej snov a veľa úspechov na pódiách.