Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Gubári čakajú na lepšie časy

Na konci Rimavských Zalužian, v poslednej ulici pri Rimave, v peknom dome s úhľadným dvorom, býva rodina Simičákovcov. Meno síce negemerské, zato pod jeho strechou gemerskej tradície až - až. Zo suterénu môžete aj dnes počuť tlmené poklopkávania. To Jozef

Simičák, 67-ročný majster gubár, sediac za krosnami, dreveným rámom so železným brdom pritláča, pribuchuje vlnený útok votkaný do osnovy k už natkanej časti koberca. Zhutňuje jeho hustotu a pevnosť. Na prvý pohľad monotónna práca. Prevliecť vlnený útok tak, aby mal potrebnú vôľu a nesťahoval utkaný materiál - pribuchnúť.
Opäť prevliecť - pribuchnúť... Pritom sledovať osnovu. Ak ochabne, pritiahnuť návoj a zase prevliecť, pribuchnúť... Ak vyrába farebný vzor, musí starostlivo očami sledovať jeho parametre na nakreslenej predlohe a prenášať ich podľa nitelníc do tkanej guby. Prevliecť, pribuchnúť... Ak je na programe vlasatá guba, treba ponavliekať do každej medzery osnovy desaťcentimetrový vlnený vlas, prevliecť útok, pribuchnúť a ešte dvakrát prevliecť, pribuchnúť. Potom znova pozastrkávať vlnené vlasy... Náročná práca. Ťahajúca oči, unavujúca chrbát, ramená i hrudník. Pri krosnách treba obsedieť hodiny. Trpezlivo, zodpovedne. Každá nedbanlivosť, nepozornosť uberie finálnemu výrobku silu i krásu. Keď však pracujete precízne, zodpovedne výsledkom sú nádherné koberce, surovice, holé i vlasaté guby. Ako živé ovečky na svahoch pod Klenovským Veprom. Sú ozdobou nejednej domácnosti u nás, ale hlavne v zahraničí, kam ich dlhé roky vyvážalo Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Bratislave.
Cesta Jozefa Simičáka ku gubárstvu nebola priamočiara. Najskôr sa upísal baníctvu. Dvanásť rokov práce v podzemí však podlomí zdravie. Tak to bolo aj v prípade Jozefa. Preto sa v roku 1969 vrátil z Ostravy na Slovensko. Nie však na východ, do rodného Tokajíka. Páčil sa mu kraj v údolí Rimavy. Podobne ako jeho sestre, ktorá sa sem vydala. S pomocou rodiny postavil dom priamo pri brehu tejto básnikmi ospevovanej rieky - v Rimavských Zalužanoch a hľadal si, ako čiastočný invalid, prácu. Našiel ju na družstve, potom robil nábor pracovníkov do bane... Keď manželka musela nechať prácu v lese, začali spolu premýšľať o tkaní a výrobe gúb. V tom čase to bol veľký hit. Centrum tradičnej výroby týchto dekoratívnych koberčekov, tkaných z ovčej vlny, bolo v neďalekom Klenovci. To bolo výhodou. A potom, u Simičákovcov v Tokajíku mala podobná činnosť tradíciu. Po vojne si sami tkali. Síce nie guby, ale ľanové i konopné plátno. To prvé, jemnejšie na košele, druhé na plachty, uteráky, hrubé nohavice... Jožko ako chlapec, keď zohnal ovce z pastvy, tiež pomáhal. Za pár kociek cukru sedel za krosnami aj dve tri hodiny. Čo to pochytil. Presvedčil teda manželku, že to spolu zvládnu. Švagor Štefan Janolek, zručný rezbár, im vyrobil na mieru krosná a začali s tkaním. Najskôr koberčekov, potom aj gúb. Hladkých, hrčkatých (surovíc), vlasatých. Bielych i vzorovaných. Podľa vlastných i z ÚĽUVu dodaných vzorov. Nebolo to ľahké. Bolo treba navyše zvládnuť pranie, čistenie vlny i jej farbenie. Spracovanie na kolovrate. „Dôležité je vybrať si správny materiál. Preto sme chodili priamo za strihačmi, aby nepomiešali špinavú vlnu s čistou. Tá najkvalitnejšia je z chrbta ovce. Toto husté rúno je na výrobu gúb najvhodnejšie,“ hovorí pán Simičák.
Odmena za náročnú prácu nikdy nebola vysoká. Ani v najlepších rokoch. Ak to malo vydať na živobytie, museli vyrobiť dvadsať – tridsať kusov. Krásnych, dekoratívnych, vlnených koberčekov: 50-60 centimetrov širokých, meter a pol až dva metre dlhých. Priviedli k tejto práci aj syna Jožka. Rád pomáhal. Dnes už štyridsiatnik, by mohol kedykoľvek sadnúť za krosná a pokračovať v otcovej robote. Rodinu to však neuživí. Preto si našiel prácu v Čechách. Domov dochádza len sporadicky. Ak má otec niečo rozrobené, pomôže. „Možno sa raz zmení situácia. Spracovania ovčej vlny a predaja gúb sa ujme nejaký podnikateľ a opäť sa naše krosná rozklopú naplno,“ vzdychne si Jozef Simičák. „Veď ak sme kedysi robili aj 30 gúb mesačne, v súčasnosti je to 5-6 ročne. Pre priateľov, známych. Z koníčka sa stala profesie a z tej opäť už len koníček. Vraciam sa k nemu, aby som nezabudol a hlavne, aby som si naplnil voľný čas. Teraz v lete ho síce viac trávim v záhrade a na hubách, ale v zime, či v horšom počasí mi to nedá. Sadám za krosná a pracujem. Je to nielen o nových gubách, ale aj o spomienkach na zážitky spojené s týmto krásnym remeslom, na výstavy, festivaly, jarmoky, na ľudí, s ktorými som sa pri ňom stretol. Je to o gubárstve samom. To by nemalo vyhynúť len preto, že v súčasnosti o ovčiu vlnu nie je záujem.“
Jozef Simičák vie o čom hovorí. Presvedčí sa o tom aj ten, kto navštívi jeho dielňu v Rimavských Zalužanoch. Pokochá sa v jeho krásnych, precízne tkaných výrobkoch, zohreje sa gubou, ktorá jediná vie naakumulovať teplo a udržiavať ho (napríklad na posteli pod plachtou) počas celej noci. To nie je syntetika. Pravý, prírodný materiál. Vie pomáhať, ale tiež potrebuje pomoc. Je živým produktom ako ovečky, z ktorých pochádza. Dovidenia v lepších časoch, majstri gubári.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  2. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  3. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  4. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Hygge ako životný štýl
  8. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 41 828
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 40 273
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 14 005
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 452
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 005
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 952
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 385
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 266
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 124
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 000
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Počas víkendového testovania v Lučenci.

Epidemiologická situácia v meste sa zlepšila.

4 h
Po víkendovom celoplošnom testovaní vo Fiľakove.

Primátor Attila Agócs pripomenul, že testovanie vo Fiľakove prebehlo bez problémov, aj napriek viacerým byrokratickým prekážkam zo strany štátu, preto, lebo nehľadali rozhovory, ale riešenia.

5 h
V Ľuboreči si vyrátali koľko ušetrili tým, že nereflektovali na ponuku zastrešenia odberového miesta už existujúcimi MOM.

Pomohlo im v tom hlavne zastrešenie obcou Halič.

6 h
Celoplošné testovanie.

V meste je ľuďom k dispozícii 11 odberových miest.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

23. jan

Pozitivita je zatiaľ nízka.

23. jan

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

8 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

23. jan

Už ste čítali?