gymnázia absolvoval v Balážskych Ďarmotách. V r. 1923-27 študoval na Vojenskom reálnom gymnáziu I. Bocskaya v Budapešti, v r. 1927-31 na Maďarskej kráľovskej vojenskej akadémii Akadémia Ludovika v Budapešti a v r. 1931-33 na Vysokej škole pre pilotov v Szombathelyi. Po štúdiách na Akadémii Ludovika zahájil svoju dôstojnícku činnosť v armáde. V r. 1940 z maďarského kráľovského vojska vystúpil a pokračoval v štúdiách na budapeštianskej Technickej univerzite.
V r. 1946 odišiel do Argentíny, kde sa začal zaoberať sumerológiou. V r. 1961-64 študoval evanjelickú teológiu na Marcos Paz v Buenos Aires (Argentína). Teoretické základy sumerológie získal štúdiom i obhajobou diplomovej práce na Institutum Pontificum Biblicum v Ríme v r. 1966. Od tejto inštitúcie získal splnomocnenie založiť katedru sumerológie na Jezuitskej univerzite v Buenos Aires v r. 1966, kde zároveň začal vyučovať a tu pôsobil ako univerzitný profesor až do r. 1991. V r. 1971 sa na jeho prednášky zapísalo až 21 riadnych študentov. Prednášal predmety: sumérsky jazyk a klinové písmo, dejiny mezopotámskych kultúr, cirkvi v Mezopotámii.
V r. 1972 založil kultúrno-historický štvrťročník „Ősi gyökér” (Pradávne korene), ktorého bol do r. 1999 v Argentíne redaktorom, vydavateľom i majiteľom. Od r. 1999 tento časopis vychádza v Maďarsku pod záštitou Súkromnej univerzity Kráľa Ľudovíta Veľkého (Nagy Lajos Király Magánegyetem) v Miskolci. Jeho večným šéfredaktorom sa stal aj tu prof. Ferenc Badiny-Jós. Na tejto univerzite založil v r. 1997 katedru pravekých blízkovýchodných a sumérskych kultúr, ktorú viedol ako univerzitný profesor až do svojej smrti. Ešte aj pred trvalým návratom do Maďarska sem z Argentíny pravidelne dochádzal vyučovať. V r. 1997 získal na tejto škole čestný doktorát.
V júni 2000 zomrela jeho milovaná manželka Ilonka. Po tejto smutnej udalosti sa rozhodol, že sa s konečnou platnosťou presťahuje do Maďarska. Konkrétne sa tak stalo 13. 4. 2001. V budapeštianskom 2. okrese v časti Máriaremete mu pridelili malý apartmán v Domove dôchodcov pre pedagógov, kde strávil posledné roky svojho života.
Ako 92-ročný sa na základe povzbudzovania svojich dcér naučil pracovať s počítačom, aby mohol pružnejšie písať svoje ďalšie knihy. Napriek svojmu vysokému veku prednášal v rozhlase, televízii, či na rôznych kongresoch a konferenciách. Jeho historické publikácie vychádzali v španielskom a maďarskom jazyku a dodnes patria medzi vyhľadávané v odborných kruhoch sveta. Bol členom Medzinárodného orientalistického kongresu, v zahraničí publikoval svoje diela pod menom Francisco Jos-Badiny. Jeho najvýznamnejšie práce: Kaldeától Ister-Gamig I, II, III, Mah-Gar a magyar ...!, Jézus Király a Pártus Herceg, Az Esztergomi-Ister-Gami oroszlánok titka, Indiánok Nógrádban a mnoho ďalších. Počas svojho aktívneho života absolvoval viacero zahraničných študijných ciest: Ann Arbor (USA, 1967), Canberra (Austrália, 1971), Tokio (1971), Paríž (1973), Hamburg (1981), Istanbul (1985), Cleveland (USA, 1986), a i.
Jeho otec Ferenc Jós (Jorcsik) bol do r. 1913 vedúcim Župného úradu v Haliči, potom ho premiestnili do Balážskych Ďarmôt. Mamička Ilona Badiny sa narodila v Rovňanoch (Ipolyróna). Badinyovci mali príbuzných v Rimavskej Sobote a vo Zvolene, v Košiciach udržiavali kontakty s rodinou Szinyei-Merse. Prof. Dr. Ferenc Badiny-Jós si vždy s úctou spomínal na dôstojného pána Antona Deimela, S. J., riaditeľa Pápežského bibliovýskumného ústavu v Ríme, od ktorého sa na základe jeho prác počas 20 rokov učil sumérsky jazyk. Tiež s veľkou úctou spomínal na reverenda P. Martineza Marquéza, S. J., ktorý ho vymenoval za univerzitného profesora v Buenos Aires.
Prof. Dr. Ferenc Badiny-Jós, CSc. zomrel po dlhom a plodnom živote 10. marca 2007 v Budapešti, pochovaný je na cintoríne Vlčia lúka (Farkasrét). Česť jeho pamiatke!
Autor: František Mihály
