Článok pokračuje pod video reklamou
zasa vnímate nádhernú belobu prechádzajúcu do blankytne modrej oblohy. Nasadne do lietadla, v ktorom sa dvíhal do výšky už nespočetne veľakrát. Nemá strach. Napokon, zostrojil si ho sám a detailne v ňom pozná každú súčiastku. Aj dnes má v garáži rozrobený „ultralight“ - ultraľahké dvojmiestne lietadlo, ktoré by už o mesiac malo štartovať z boľkovského letiska. Lučenčan Ladislav Beer, konštruktér aj pilot v jednej osobe.
ZAKÁZALI MU VSTUP NA LETISKO
Keď Ladislavov otec priniesol svojim trom synom domov skladačku lietadla, nikto netušil, že vtedy len 8-ročnému chlapcovi sa táto vášeň doslova dostane pod kožu. Poznačí ho na celý život. „Otec bol veterinár. V jeden večer priniesol stavebnicu. Rozložil ju v obývačke na stole. Pár drievok, papier, lepidlo. Od tohto dňa som už s modelovaním neprestal,“ začína svoje rozprávanie konštruktér. Na časy, keď sa na boľkovské letisko ponáhľal so šarkanom v ruke, spomína s úsmevom. Nebol rok, kedy by traja bratia nezvíťazili. Odmena naozaj stála zato. Let na Morave – aero taxíku - bol pre chlapcov najväčším lákadlom. Keď mal Ladislav pätnásť absolvoval povinných sto štartov a pristátí, aby mohol lietať na vetroni. Unášaný striedavými prúdmi vzduchu obdivoval svet, rozprestierajúci sa niekoľko sto metrov pod ním. O tri roky nato už sadal do kabíny motorového lietadla. Jeho začiatky s lietaním sú však poznačené nezmyselnými zákazmi, príkazmi a obmedzeniami niekdajšieho režimu. „Mal som týždeň pred pilotnými skúškami. Sestra odcestovala do Juhoslávie a nevrátila sa. Emigrovala do Austrálie. Pre ňu to bola cesta za lepšou budúcnosťou a pre nás, ktorí sme zostali doma, krok späť. Zobrali nám pasy a ja som sa nemohol zúčastniť skúšky. Dokonca mi zakázali vstup na letisko,“ trpko spomína pilot, ktorého ani táto skúsenosť neodradila od jeho úmyslu lietať.
PRVÉ LIETADLO STAVAL DESAŤ ROKOV
Keď sa stretnú dvaja ľudia, ktorých spája rovnaká vášeň, o dobré nápady nie je núdza. Podobne je to aj v prípade Ladislava a jeho kamaráta Karola Mička, známeho lučenského kardiológa. „Karol mi raz priniesol plány jednomiestneho ultraľahkého lietadla. Pozrel som sa na ne a bolo rozhodnuté,“ usmeje sa stavebný technik, pre ktorého čítanie z plánov nebol žiadny „galimatiáš.“ Práca s drevom mu tiež nebola cudzia. Z jeho dielne vyšiel neraz nábytok, či rôzne drevené dekoratívne predmety. Vedomosti a šikovné ruky boli v tomto prípade jeho cennou devízou. Stavaním lietadla žila celá rodina. Syn, manželka Soňa a tiež priatelia chodili so záujmom sledovať rodiaci sa lietajúci stroj. Drevená konštrukcia zo smreka a borovice pomaly nadobúdala konečnú podobu. Zaťažkávacie skúšky s improvizovanými závažiami dopadli na výbornú. Laco s Karolom si podali ruky. Prvé ultra ľahké lietadlo v Novohrade vážilo 136 kilo a rozpätie krídel malo 7,6 metra. Vo svojich útrobách ukrývalo dvojvalec z trabanta. Ten neskôr nahradil výkonnejší, spoľahlivejší a najmä úspornejší. Po 1800 hodinách driny tak prišlo na svet vytúžené dieťa.
PRVÝ LETEL ODVÁŽNY KAROL
Pristávacia plocha. Do Minimaxu nasadá Karol. Od konštruktéra dostáva posledné pokyny a vzlieta. V otvorenej kabíne chránenej len predným štítom, bolo treba ešte rozložiť počas letu mapu a študovať ju. Ten zážitok a radosť však stáli za to. „Karol sa na Minimaxe zúčastnil aj prvých Majstrovstiev sveta ultraľahkých lietadiel. Letelo sa z Lučenca do Trenčína a späť. Vyštartoval posledný a rovnako posledný aj doletel. Už sme mali o neho aj strach, pretože zlyhala vysielačka. V presnosti pristátia však zvíťazil,“ spomína Ladislav. Malé lietadlo lieta dodnes. V lete aj v zime, kedy má pod kolesami namontované dva snowboardy.
Zostrojením Minimaxu práce v garáži neustali. Práve naopak. Prvé lietadlo bolo akýmsi neviditeľným odrazovým mostíkom a zároveň hnacím motorom do ďalšej práce. Za Ladislavom prichádzali kamaráti. Prosili ho, aby im pomohol pri konštruovaní lietadiel. „Dnes zostrojujem svoje štvrté lietadlo. Od svojich predchodcov sa odlišuje. Prvé bolo drevené. Druhé bolo z oceľových rúrok, potiahnutých plátnom, tretie plechové,“ vysvetľuje konštruktér a ukáže na lesknúci sa stroj v garáži. Práce finišujú. Aj napriek tomu, že takmer všetok potrebný materiál treba priniesť z Čiech, nesťažuje sa. „Po rozdelení bývalého Československa u našich západných susedov zastrešila ultralighty amatérska asociácia. My sme prešli pod leteckú inšpekciu. V Čechách sa športové letectvo začalo rozvíjať rýchlejším tempom a badať to dodnes,“ dodá Ladislav, ktorého záľubu podporuje aj jeho manželka Soňa. Výlety k oblakom ich chytili za srdce a každý úspech, či neúspech prežívajú spolu.
NA DOVOLENKU POLETIA LIETADLOM
Schangenská dohoda znamená otvorenie hraníc a neobmedzené možnosti cestovania. Predstava, že ráno nasadnete do malého lietadla a o tri hodiny sa môžete kúpať v Jadranskom mori, je skutočne lákavá. „Plánujem zostrojiť ultraľahké dvojmiestne lietadlo pre seba a svoju manželku. Mohli by sme na ňom letieť trebárs na dovolenku k moru,“ zdôverí sa Ladislav so svojimi plánmi. Výpočty dokazujú, že sa to naozaj oplatí. Lietadlo do Chorvátska doletí na jedno natakovanie za 3 hodiny. Pri 10 až 12 litrovej spotrebe benzínu za 1 hodinu je to naozaj veľmi úsporný spôsob dopravy. Okrem toho aj zaujímavý. Z výšky môžete obdivovať krajiny, moria. Pri medzipristátiach, napríklad v Maďarsku, sa stretnete s priateľmi rovnakej krvnej skupiny. „Na výlety sa málokedy chodieva sólo. Vždy sa dajú dokopy tri – štyri lietadlá. Vedúci pilot musí vedieť dobre komunikovať po anglicky a byť vždy v spojení s riadiacimi centrami pre kontrolu letov.“
Koníček časom prerastie do vášne. Človeka opantá natoľko, že mu venuje všetok voľný čas. Rovnako je tomu aj v prípade Ladislava. Život bez lietadiel si už nedokáže predstaviť.
