la a na začiatku roka 2007, nad nimi už len robili kríže. 1.HFC hrozil definitívny koniec hlavne potom, ako mu mestská športová komisia neodklepla na rok 2007 ani fuka. Podľa dlhoročného mecenáša 1.HFC sa však lučenský futsal vyhrabal z najhoršieho. Aj napriek kuvičím hlasom k zániku určite nedôjde. V talóne totiž majú ešte jedného silného žolíka.....
.....V každom prípade lučenskí futsalisti prežívajú najčernejšie dni svojej histórie. Klub, ktorý získal už aj bronzové medaile a mnoho rokov, po nich silno siahal, oslávil v týchto dňoch desiate výročie svojho založenia. Namiesto plánovaných osláv prišla príprava na už spomínaný nečakaný kar! Jeho dátum sa neustále odkladá a presúva. „Bol to tvrdý trest za to, že sme boli úspešní. Závisť je naša najhoršia vlastnosť. Teraz keď sa nám nedarí, dali nám to, ako sa hovorí, „vyžrať“,“ tvrdí J. Sabolík. Aj on priznáva, že v poslednom období to nie je s lučenským futsalom také, ako to bývalo za slávnej éry Maroša Berkyho či Féherváriho. Kedy vlastne začalo toto „jabĺčko“ hniť? Všetko sa údajne nahlodalo práve po odchode Berkyovcov a Féherváriovcov. Spolu s nimi sa porúčali aj niektorí ďalší sponzori a klubová pokladnica začala vysychať. Prišli prehry. Hľadisko už nepraskalo vo švíkoch. Čoraz viac ľudí sa začalo otáčať 1.HFC chrbtom. Lučenský futsal sa však najmä kvôli ľuďom, ktorí piatok čo piatok prichádzali na jeho predstavenie nedal a bojoval, čo mu sily nestačili. Prišla osudná sezóna 2006/07 a 1.HFC vypadol. Dodnes sa z toho nespamätal. Podľa Jozefa Sabolíka však prišiel čas, kedy futsal v Novohrade znovu zabubnuje do útoku. „Pre všetkých prajníkov aj neprajníkov mám takúto správu. Poradíme si aj bez mestských peňazí. Uplynulý týždeň sa nám podarilo získať sponzora zo zahraničia. Je to poľská firma, ktorá sa venuje futsalu vo viacerých krajinách. Viac vám v tejto chvíli prezradiť nemôžem, pretože doťahujeme posledné detaily a náš nový poľský partner si neželal zatiaľ medializáciu. Poviem už iba toľko, že aj on sa čudoval, keď sa dozvedel o nezáujme mesta o tento šport,“ dodal J. Sabolík.
Autor: – šat -