onca ani gól. Nebol však jediným útočníkom v mužstve trénera Uličného, ktorý neskóroval ani raz. Podobný osud stretol aj známejšie mená, ako napríklad Babniča alebo Bakoša. „V klube bola nespokojnosť s výsledkami. Päť víťazstiev bolo ohromne málo, vzhľadom na taký káder. Ani ja som nemal dôvod na oslavy. Pravda, prispela k tomu i výmena trénera týždeň pred ligou a neustála obmena zostavy,“ rozhovoril sa pre denník Korzár Tomko, ktorý už má podľa svojich vlastných slov obdobie aklimatizácie za sebou. „Už som sa azda aklimatizoval a je na mne, aby som sa konečne presadil.“ Jednou z príčin, prečo sa Tomkovi strelecky nedarilo, mohlo byť aj to, že v základnej zostave nastupoval iba zriedkavo. Tréner Uličný si ho vybral iba šesťkrát a to sa odzrkadlilo aj na jeho sebavedomí. „K dispozícii bolo priveľa útočníkov a nie čudo, že až traja z nás nedali ani jeden gól,“ myslí si Tomko. „Ani v jednom zápase som nenastúpil na hrote s rovnakým spoluhráčom. Takže som nemal ani šancu zvyknúť si na daktorého z chlapcov. Všetko chce svoj čas a verím, že ten môj už nastal. Rád by som preto ukázal na ihrisku oveľa viac než v minulej polsezóne.“ Pri kormidle ružomberského tímu ale nastala zmena. Uličný, ktorý viedol mužstvo počas jarnej časti ligy, prenechal svoje miesto krajanovi Bičovskému. „Bičovský nám dal do tela, ale je to potrebné. Lebo z toho, čo nazbierame teraz, žijeme potom niekoľko mesiacov. A čo nemám rád v tomto období na sústredeniach? Hlavne ranné rozcvičky. Nerád skoro vstávam a my sme o pol siedmej-siedmej boli už na nohách. Pripomínalo mi to niekdajšie preháňanie sa vojakov základnej služby pred raňajkami,“ dodal pre denník Korzár usmievajúci sa Róbert Tomko.