Štefan Pastorek skončil s pískaním

corgoňligových a pohárových stretnutí oslávil v tomto roku 46. narodeniny a prekročil tak vekovú hranicu pre mužov v čiernom na Slovensku i v medzinárodných zápasoch. Pravidlá sú neúprosné. Pre Štefana je to rozhodcovské „finito“ po dlhých 17 rokoch. Jedna futbalová kapitola síce v jeho prípade skončila, no ako nám prezradil, zároveň začína nová - rola delegáta.

RAZ TO MUSELO PRÍSŤ
Chladný, nekompromisný a vždy upravený elegán. Za 17 rokov svojej rozhodcovskej kariéry si Pastorek, ako väčšina jeho kolegov, vyslúžil mnoho prezývok. Dávali mu ich hráči i fanúšikovia, vždy podľa situácie. Jeden deň bol zbožňovaný, na druhý deň nenávidený. Na trávniku však vždy pôsobil dojmom človeka, ktorého len tak niečo nerozhádže. A nebolo to len vďaka jeho výzoru. Nerobilo mu problém s hráčmi žartovať a neraz aj veľmi ťažké situácie riešiť s úsmevom na tvári. Ak však niekto porušil pravidlá, z „fleku“ ho trestal. Pokojne to mohla byť aj slovenská futbalová osobnosť. S nemilosrdným faktom, že musí ukončiť kariéru, sa Štefan Pastorek už zmieril. Aj keď ako priznáva ľahké to nebolo. „Do dôchodku sa mi nechcelo, ale ako sa hovorí, čas nezastavíš. Taký je jednoducho život. Raz to muselo prísť,“ tvrdí.

MÔŽE ZA TO
MILAN ZAVATERNÍK
Štefan Pastorek hrával do svojich 30 rokov futbal aktívne. Obliekal dres Baníka Kalinovo. Obdivoval Ondruša a Beckenbauera, k ich majstrovstvu sa však nikdy nepriblížil. „Nebol som super talent,“ priznáva sebakriticky. K sudcovskej píšťalke sa dostal prostredníctvom Milana Zavaterníka. „Milan, ktorý bol vtedy predseda rozhodcovskej komisie na ObFZ Lučenec prišiel za mnou, či by som to nechcel skúsiť ako arbiter. Súhlasil som a úloha rozhodcu sa mi zapáčila,“ spomína na svoje začiatky Štefan Pastorek. Ako tvrdí ani na chvíľu neľutuje, že sa vtedy tak rozhodol. Nečudo, v rozhodcovskej kariére sa mu darilo a pomerne rýchlo sa prepracoval Až do najvyššej futbalovej súťaže.

ODMÁVAL VYŠE 250 LIGOVÝCH STRETNUTÍ
Po piatich rokoch sa ako arbiter prepracoval Z regionálnych futbalových súťaží až do republikových, kde odpískal vyše 60 stretnutí. V roku 1999 sa „preorientoval na postranného rozhodcu. V najvyššej futbalovej súťaži viedol 5 stretnutí. V úlohe asistenta má za sebou vyše 250 zápasov. V posledných rokoch nechýbal ani na jednom nominačnom zozname rozhodcov pre Corgoň ligu. Medzinárodné zápasy absolvoval v Írsku, Litve, Čechách a bodku za medzinárodnou scénou, dal nedávno vo finále Moldavského pohára v Kiššineve. Tú definitívnú si odkrútil na východe republiky v stretnutí Košice – Nitra. Jeho posledným zápasom bolo finále Memoriálu Štefana Hronca v Kokave.

HUTNÍK S PÍŠŤALKOU
Pastorek sa však neupínal len na rozhodcovskú kariéru. Vyštudoval technickú univerzitu v Košiciach - odbor hutníctvo, ktorému sa v súkromnom živote dodnes venuje. „To je moje súčasné povolanie a to je aj práca mojej budúcnosti,“ vysvetľuje. Svojmu povolaniu zostáva verný. „Futbal a práca sú mojimi zdrojmi príjmov,“ dal sa počuť Štefan Pastorek.

DOMA MÁ BABINEC
Manželka Štefana Pastoreka nemusí mať obavy, že by jej polovičku niekedy uchmatla iná konkurentka. Napriek tomu, že sa so svojimi najbližšími nevidí aj 100 dní v roku, je s nimi stále v kontakte. „Rodina je, bola a vždy bude pre mňa všetkým,“ tvrdí Štefan, na ktorého doma čakajú okrem manželky aj dve dcéry. „Vždy sa im snažím vynahradiť chvíle, keď nemôžem byť s nimi,“ hovorí. Štefan priznáva, že má jedno veľké šťastie. Jeho manželka totiž nemá veľmi rada futbal a tak sa nevyjadruje ani k jeho výkonom na ihrisku. V športe však predsa len nachádzajú spoločnú reč. „Majstrovstvá v hokeji si zvyčajne nenecháme ani jeden újsť,“ poznamenáva Štefan Pastorek.