štrbavý úsmev, týždne neučesané vlasy. Bez ostychu natrčia dlaň, vyžobrú pár drobných alebo počastujú okoloidúcich nadávkami. „Ten je ale doriadený,“ precedila pomedzi zuby staršia pani prechádzajúca popri opitom bezdomovcovi. Bolo to v stredu popoludní. V čase, keď sa ľudia vracali z práce, si ustlal rovno na chodníku vedľa Zvolenskej cesty v Lučenci. Zo zelenej plastovej fľaše, ktorú si dal pod hlavu, sa rozlial zvyšok omamného nápoja. V kríkoch, neďaleko od Priora, podriemkával ďalší „úbožiak“. Pohodené fľaše navôkol svedčili o tom, že aj on má problémy s odvekou metlou ľudstva – alkoholom. „Prečo pijeme? Aby sme zabudli,“ pohotovo odvetil Jožo, ktorý medzi zažltnutými prstami žmolil cigaretový špak.
Autor: -mb-