Dostali sme ju do vienka od našich predkov. Kedysi na nej hrávali bačovia a valasi. Má zádumčivý mumlavý hlas. Má korene v 12. a 13. storočí. Jej predchodkyňou je gotická basová trojdierková píšťala. Práve tieto píšťaly sa v čase tureckých vojen dostali do okolia Slovenskej Ľupče a neskoršie pod Poľanu. Tu vznikol aj Spolok slovenských fujarášov.
„Založili sme ho v roku 2002. Združuje päťdesiat členov – majstrov, výrobcov, tovarišov. Fujara je symbol Podpoľania. Má dušu, za jej tónmi sa skrýva príbeh človeka. Keď chcete, aby vám na nej majster zahral, nepoviete mu, aby zahral, ale aby povedal dáku. Na salaši bola bačovi ženou. Dal do nej celú svoju dušu. Raz jednoduchý Detvanec povedal: Keby mi oči zaviazali a podali do ruky fujaru, naskutku by som na prvé zadutie poznal, či bola robená s láskou alebo bez nej.“ Toto vyznanie prostého človeka som si osvojil. Vyjadruje moje pocity a vzťah k fujare,“ hovorí Roman Malatinec, zakladateľ spomínaného spolku. Celoslovenská prehliadka fujarášov sa 14. až 15. júla v Korytárkach koná na počesť nestora detvianskych fujaristov Jožka Rybára, ktorý zomrel v roku 1973.
Autor: - zs -