v Stredných Plachtinciach, zdá sa vám, že na okamih zastal čas.
Vidieť ženičku v kroji a k tomu ešte vo všedný deň, to je už dnes rarita. Zvláštne uviazané šatky a pod nimi „grajzeľ“, patria k ich neodmysliteľnej súčasti odevu. „Ak by som na hlave nemala grajzeľ, šatka by mi skĺzla dolu,“ povedala Mária Antolová a ukázala na netypickú pokrývku hlavy. „Ušiť grajzeľ nie je jednoduché. V našej dedine som ich šila len ja s kamarátkou. Dali sa aj pekne vyzdobiť. Hlavne tie pre nevesty. Obšili sme ich ozdobnými zúbkami a keď ich nebolo dostať kúpiť, tak sme zúbky uháčkovali,“ vysvetľuje dôchodkyňa. „Brech“ ako sa nazývala perličková výzdoba, rôzne flitre, či „ovsíky“, okrášlili nielen nevesty, ale aj ženy odeté vo sviatočnom kroji.
V krojoch sa oslavovalo, chodilo do kostola, ba aj pracovalo. „Na záhumienky sme chodili v dvoch – troch sukniach. Vo sviatok sme ich mali na sebe sedem,“ spomína starká Mária. Na poriadnu sukňu bolo treba sedem metrov látky. Na všedný deň postačil flanel či barchet. Hrdšie boli zo zamatu alebo brokátu s rôznou potlačou. „Ktorá dievka ako sa snažila, toľko mala sukieň. Boli aj také, čo ich mali tridsať,“ dodá babka a stratí sa v izbe. Na gang ozdobený muškátmi sa vracia so starostlivo zabalenou sukňou. Nielen ušiť ju bol poriadny kumšt. Aj samotné pranie či skladanie dalo človeku zabrať. „Ak mala byť pekná „plesírovaná“, musela sa ešte vlhká naskladať a zabaliť. Pekne kus po kúsku,“ ukazuje Mária, ktorá kedysi dokázala ušiť celý kroj. Bohato vyšívané „oplecká“ svedčili o zručnosti nositeľky tohto typického ľudového odevu. „ Hádam nebolo domu, v ktorom by cez zimu nehrkotal kolovrátok alebo tkáčsky stav. V každej záhrade sa pestovalo konope. Kedysi nebol svet planý. Ľudia nevymýšľali, nefajčili túto rastlinu,“ prekvapivo povie starká a pozrie smerom do kuchyne. Zazvonil mobil. „Prepáčte, asi volá dcéra,“ povie. Babička v kroji s mobilným telefónom v ruke. Pokrok preniká všade. Aj pod strechy „staroverských“ domčekov. „Už roky som vdova. Žijem sama a všeličo sa môže pritrafiť. Som už stará ale na mobil som si zvykla. Dcéra mi kúpila taký s väčším číselníkom, aby som naň poriadne videla,“ dodala zhovorčivá babička.
Autor: M. Ballová
