Písmo:A^-|A⁺00

„Každý z fujaristov je sám osebe jedinečný, každý je v inom majster. Jeden je vynikajúci výrobca, iný spevák či interpret. Každý z účastníkov prehliadky je teda osobnosť,“ povedal hlavný organizátor a predseda spolku Roman Malatinec. Za najznámejších fujaristov považuje Tibora Koblíčka z Turíčiek v okrese Poltár a Dušana Holíka z Očovej v okrese Zvolen. Gro účastníkov prehliadky tvoria majstri z Podpoľania, viacerí sú z okresov Poltár a Lučenec. Prišli však aj fujaristi z Hlohovca alebo z Košíc. „Presadzujeme konzervatívnejšiu interpretáciu fujary, pôvodný autentický prejav tohto špecifického slovenského nástroja. Dnes ju totiž ohrozujú rôzne moderné štýly. My chceme zachovať tradičný interpretačný prejav fujary,“ konštatoval po zasadnutí Spolku slovenských fujarášov Malatinec. Doplnil, že spolok vznikol v roku 2002 a dnes má približne 50 členov. Najstaršími fujaristami sú vyše 70-roční Pavol Bielčík z Kokavy nad Rimavicou v okrese Poltár a Pavol Hudec zo Starej Huty v Detvianskom okrese a sedemdesiatnik Koblíček. Čestným členom spolku sa pred dvoma rokmi stal prezident Ivan Gašparovič, ktorý sa zúčastnil na večernom kultúrnom programe Spomienky starých nôt fujár. Na pódiu pred kultúrnym domom i v ňom sa okrem fujár a trombít ozývajú aj nástroje gajdošov a ľudových hudieb. Vystriedajú sa ženská spevácka skupina Trnky z Banskej Bystrice, folklórne súbory Urpín, Marína zo Zvolena a Podpolianski vrchári z Korytárok. Vyhráva ľudová hudba Rozsutec zo Žiliny i ľudová muzika z poľského Kroscienka. Fujara získala v poslednom období na európskych fórach viacero ocenení ako originálny ľudový hudobný nástroj. Predvlani ju zaradili ako jedinečný kultúrny klenot do zoznamu UNESCO.

Článok pokračuje pod video reklamou