Článok pokračuje pod video reklamou
tiť pár pohárikov a jazyk sa rozviazal aj tomu najväčšiemu tajnostkárovi. Starosta spolu s krčmárom boli najváženejšie osoby v dedine. O tom, že aj dnes je krčma, kde „dedinské tamtamy“ fungujú spoľahlivejšie ako miestny rozhlas, sme sa presvedčili vo štvrtok večer.
V Kurtáni sa skladajú
na obecné prasa
Dobrého „čapáka“ vám v pohostinstve U šerifa v Kurtáni naservíruje pekná, vždy usmiata Stela. Pohľadnú krčmárku si miestni chlapi nevedia vynachváliť. „Veruže je šikovná. Nielenže obsluhuje, ale vymýšľa aj rôzne súťaže a akcie,“ povie Peter Golian a jeho dvaja prísediaci mu dajú za pravdu. Ukáže smerom k výčapnému pultu, kde je pripevnený malý plagátik. Domáci sa tu počas celého roka skladajú na obecné prasa. „Meno každého, kto prispeje na prasa sem zapíšeme. V zime prasa kúpime a urobíme naozajstné zabíjačkové hody. Nechýba chutná polievka, klobásy a rôzne mäsové výrobky,“ povie Stela. Ak si myslíte, že návšteva krčmy je v tejto dedine výsostne pánskou záležitosťou, mýlite sa. S obľubou sem zavítajú aj zástupkyne nežného pohlavia. „Manželia sem chodia spolu. Zasúťažia si v elektronických šípkach či v biliarde. Bitky podgurážených štamgastov tu nepoznáme,“ povie pán Peter.
Hostinec v Prši ožíva až večer
Ján Kučera sa práve vracal zo záhrady. Bol polievať. Keď prechádzal okolo miestneho hostinca nedalo mu, aby sa nezastavil. Nepatrí medzi tých, ktorí tu vysedávajú od rána až do záverečnej. Jedno pivo a poldeci však neodmietne. „Nechodím sem robiť klebety. Keď sa stretnem s kamarátom, porozprávame sa, dáme si pivečko a ideme domov. Nájdu sa aj takí, ktorí sa ráno vyberú do obchodu na chleba a cestou sa zastavia v krčme. Zabudnú sa tu. Domov sa vracajú až neskoro večer a vtedy im je už aj cesta úzka,“ zasmeje sa pán Ján. Počas našej návštevy hostinec zíval prázdnotou. „Ľudia sem prichádzajú väčšinou až večer,“ povedala krčmárka.
Veľkú Ves si bez krčmy nedokážu predstaviť
„Jój, čo si ja pamätám, tak toto je už štvrtá krčma v našej dedine,“ zasmial sa Paľo Lörinčík z Veľkej Vsi. „Pamätám si časy, keď aj táto vyzerala inak ako dnes. Dvere sa roztvorili a k výčapnému pultu si to zamieril jazdec na koni. Keď vchádzal, zárubňa na dverách mu bola prinízka. Ani krava v krčme nebola žiadnou raritou,“ rozpráva zaujímavé krčmové príhody. Alkoholom posmelená partia od vedľajšieho stola sa zasmeje. „Viete prečo tu máme novú dlažbu?“, opýta sa pán Pavel. „To preto, aby sa tým kravám a koňom na nej šmýkalo,“ vzápätí si sám odpovie. Dedinu bez krčmy si nedokáže predstaviť. Obecný úrad a krčmu považuje za najdôležitejšie inštitúcie nielen on, ale aj jeho kamaráti. „Ja som tu už ako inventár,“ pridá sa do rozhovoru pastier Janko Podskľan. „Každý deň jalovice na pašu vyháňam. Dvestošesťdesiatštyri kusov mám na starosti,“ predstaví sa a uchlipne si z piva. Na otázku, čo si v krčme chlapi najčastejšie objednajú je ľahká odpoveď. No predsa chmeľovú polievku so zápražkou, ako miestni chlapi nazývajú pivo a pol deci.
