Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

MÁLOKDE JE TAKÝ KRAJ...

Málokde je taký kraj, že z neho, nech sa pustíte v ktorúkoľvek stranu, pôjdete iba smerom dole. Aj inde sú hory, z ktorých sa len dole kopcom dá. V Novohrade, za severnými výbežkami úpätia Lysca, je to predsa len inak. Keď z Políchna ležiaceho šesťsto met

rov nad morom pôjdete na Ábelovú, vpravo nad cestou je kopec Timrava. Z 817 metrov vysokým Bralcom ho spája lesný hrebeň Husárovo. Za týmto miestom, za Timravou, nadobudnete ten pocit. V Ábelovej, nad odbočkou do Lentvory, sa vám ešte aj vrchol 716 metrov vysokého Lysca bude zdať pod nohami. Zvláštne je však aj to, že sa tu trvale usídlili ľudia. Čarokrásne, no chudobné, víchrami a fujavicami skúšané vrchy im poskytujú útočište. Už viac ako tritisíc rokov. Najprv tu len hľadali úkryt. Neskôr privykli dívať sa na svet zhora. Usadili sa celkom na vrchu a tak sa stali vrchármi. Ako vrchárske dedinky sa pred polovicou minulého tisícročia spomínajú už aj na písme. Ábelová v roku 1275, Lentvora v 1446.

Skryť Vypnúť reklamu

Lysec po tisícročia trónil nad týmto krajom. Ťažko prístupné bukové lesy chránili hradisko na jeho vrchole. Na dlhodobejší pobyt ľudí poukazujú nálezy keramiky, šperkov a nástrojov z doby bronzovej. Boli to príslušníci Kyjatickej kultúry. Archeologovia ich tak pomenovali podľa veľkého pohrebiska v Gemeri. Zvyšky obranného opevnenia sú na vrchole povesťami opradeného Lysca dodnes dobre viditeľné. Mohutný val s vnútornou priekopou obieha z troch strán temeno kopca. Západnú stranu končiacu ostrým svahom nebolo treba opevniť. Fortifikačný val je na niektorých miestach aj tri metre vysoký. Vonkajšia výška je až šesť metrov. Do hradiska sú dva vchody. O dlhšej obývanosti miesta svedčí vykopaná studňa. Archeológovia vedia, že niekde v okolí Lentvory bude žiarové pohrebisko. Pri Ábelovej sa pred časom našiel bronzový, takmer 60 cm dlhý meč. Ak sa skrinky s popolom Kyjatického ľudu podarí nájsť, bude to dôkaz, že trvalé osídlenie tohto kraja trvá už tri tisícročia. Predpokladá sa, že Lysec v stredoveku využili aj vojaci Jána Jiskru. Časť Bratríkov pod Lyscom zostala a založili Prahu.
Lentvora vznikla celkom inak. Po roku 1400 ju založili šoltýsi. Šoltýsi boli vlastne lokátormi - zakladateľmi osád. Na severnom úpätí Lysca, pri vode si miesto pre osadu vybrali. Zemepán im dal lehotu – daňovú úľavu, aby mohli osadu založiť. V roku 1446 ju Kozmalehotha nazvali. Od 1447 sa spomína ako Linterlehothaya. Zo začiatku teda pravdepodobne boli usadlosti dve. Neďaleko na druhom vršku ďalší šoltýs, na mieste osady Abellfeuld, ktorá sa prvýkrát písomne v roku 1275 spomína, Abellehotu založil. Bolo to v roku 1460. Pod Ábelovským kopcom ešte predtým vznikla dedinka Nedelište. Je pri ceste, čo zo západu obchádza Lysec. Miesto je to krásne, pri bystrine zo všetkých strán obklopenej horami. Nečudo, že sa v roku 1323 už ako dedinka zapísala. O dva-tri kilometre popri toku potôčika v roku 1460 šoltýs ďalšiu usadlosť založil. Možno preto, že pôda patrila rodine Madáchovcov, jej dali meno Madačka. Obidve dedinky, Madačka aj Nedelište sú teraz súčasťou obce Ábelová. Nielen ony, všetky vrchárske dedinky za Lyscom zdieľajú podobný osud. Zo začiatku sa usadlíci živili chovom oviec, kôz a koní. Stromy rúbali na kúrenie, no hlavne ich potrebovali na stavbu domov a hospodárskych budov. Tam, kde vyrúbali les, vznikali polia a pasienky. Veľký obchod sa s drevom robiť nedal, veď odvšadiaľ boli priďaleko. Ale z dreva vedeli urobiť takmer všetko, čo im doma či pri práci bolo treba. Postupne pastvín pribúdalo, no lesy redli. A ako redli lesy, ubúdala voda. Asi preto tu lazy, tak ako inde vo vrchoch, nikdy nevznikli.
Niet nad domy z dreva. Je to tak dnes, ale platilo to aj v 17. či v 18. storočí. No vody ubudlo, ľudí pribudlo, a tak sa začali šíriť požiare. Tu za Lyscom veru neraz horelo. Ábelová skoro celá, v Lentvore najprv škola, potom väčšia časť obce. Tu vraj deti z roztopaše zapálili školu. Čo s tým už dnes? Dôležité je, že odvtedy už ľudia stavali domy z kameňa. Ten, rovnako ako predtým drevo, bol tiež po ruke. Aj architektúra stavieb bola podobná. Pitvor, chyža a komora. Niekedy boli z komory dvere do šopy a odtiaľ do ovčína alebo stajne. V šope zvykli gazda zavše spať. Domy mali gánok, strecha bývala pokrytá slamou. Pre naše klimatické podmienky to boli obydlia takmer dokonalé. Nebyť moru v roku 1710, tak sa aj vo vrchoch začnú mať ľudia celkom dobre. Mor ich počet poriadne preriedil. Slováci, čo tu väčšinou žili, boli tvrdé nátury. V Ábelovskej farnosti podľa údajov A. Mocsáryho žilo okolo roku 1850 až 1760 duší. Pritom to tu podľa toho istého autora v roku 1826 vyzeralo tak, že ľudia žijú odrezaný od akéhokoľvek spoločenstva, a preto sú prostí. Trpezlivo, s potom na čele obrábajú pôdu medzi početnými skalami. A predsa to aj títo prostí ľudia dotiahli k relatívnemu blahobytu. Pravda, pomohol im aj štát. Tereziánske reformy im prikázali sadiť zemiaky. Príkaz bol pre vrchárov požehnaním. Konečne sa ľudia do sýta najedli. Pomohli nielen zemiaky. Veľmi dôležitý bol poriadok v administratíve. Tretím nesmierne dôležitým faktorom rozvoja bola evanjelická cirkev a v tom čase s ňou prepojené aktivity štúrovskej a postštúrovskej slovenskej inteligencie. Prišli aj sem, na fary a do škôl. V Ábelovej pôsobil Mikovínyi, Petian, v Lentvore Rotarides, Maróthy, Slančík. V Lentvore postavili krásny kostolík v roku 1811, v Ábelovej na námestí veľký kostol v roku 1824. V každej dedinke vznikla aj škola.
Nový starosta Ábelovej Peter Ivanič veľmi ľutuje, že škola je bez detí: „Máme tu túto krásnu Timravinu expozíciu, ale krik detí ťažko niečo nahradí. Tohto roku sme podali na Ministerstvo kultúry projekt na opravu strechy budovy, lebo expozícia začína byť ohrozená. Okrem strechy potrebujeme opraviť omietky. Voľakedy sme mali v dedine všeličo, no teraz nás tu už býva veľmi málo. V dobrých časoch sme mali aj okolo tisíc ľudí, Nedelište a Madačka skoro po päťsto. Keby to tak bolo dnes? Len kde by sme robili? Družstvo chvalabohu funguje, ale robí tam len zo 25 ľudí. Kedysi bola takmer v strede dediny bryndziareň. Bryndza od nás bola veľmi vychýrená. Po
1. svetovej vojne ju vraj vyrabovali legionári a majiteľ, žid, odišiel. Potom ju viedol jeden Čech, ale to vraj už nebolo ono. Po druhej vojne sa vybavenie rozpredalo. Iste tam nerobilo veľa ľudí, ale on dával robotu gazdom. Všetci k nemu nosili syr, veď kde by ho inak predali. Od nás je všade ďaleko. U nás vedel každý spraviť takmer všetko. Ako sa na správneho gazdu aj patrí. Niektorí sa špecializovali na remeslá, také, čo nám tu boli všetkým treba. No niečo sa robilo aj na predaj cudzím. V Madačke boli dobrí kamenári. Robili vyhľadávané pomníky, kamenné žľaby a obklady. Okrem toho si naši chodili zarábať na žatvy na Dolné zeme. Veľká škoda, že nás tu zostalo len 222. V Madačke žijú už len ôsmi, v Nedelišti desiati a ešte sa kľudne môže povedať ako voľakedy za Turkov: A čo mladé zutekalo, a čo staré nevládalo. Takto je to teraz u nás.“
Podobne je to aj v susednej Lentvore. Tiež je tam nový, pomerne mladý starosta, a tiež predtým robil na ábelovskom družstve. Pochádza zo starej Lentvorskej rodiny Sudárovcov a volá sa Dušan. „Teraz nás tu býva 82. Ešte dobre, že máme chatárov. Inak by väčšina domov bola prázdna. A pritom máme dosť dobrú vybavenosť. Bývali u nás starosti s vodou. Potok síce tečie cez stred dediny, ale vody v ňom býva veľmi málo. V roku 1962 pod dedinou nad mlynom urobili výtlačný vodovod, a tak tento večný problém zanikol. Elektrina je tiež v poriadku, aj autobus sem chodí. No roboty u nás nieto, to je čistá pravda. Malo by sa niečo robiť, lebo inak,... neviem? Táto lipa tu stojí, odkedy postavili kostol. Od roku 1811 a je dodnes zdravá. Také veľké stromy už zdravé nebývajú, ale u nás je mimoriadne dobré životné prostredie. Dole popri potoku vedie pod Lyscom cesta až do Ľuboreče. Pod dedinou je starý mlyn, hneď nad ním je Hrádok a tam sú vraj pohrebiská pravekých ľudí. Keď sa tu tak páči chatárom, asi by bolo dobre aj turistom. Neviem presne čo, no niečo už robiť treba. Už nemáme ani obchod. Aspoň dovoz chleba som dvakrát do týždňa dohodol. Telefóny nám fungujú len na vybraných miestach. Hej, toto je ten problém. Sme odrezaní od sveta, a to hlavne pri záľahách snehu. Niekto by nám mal pomôcť, lebo sami to určite nezvládneme,“ hovorí starosta.
Timrava tunajších vrchárov veľmi kriticky rozobrala. Mali aj majú fúru nedostatkov. Lenže ona sa na vrchársky život dívala v čase možno najväčšieho hospodárskeho rozmachu. Ešte pred ňou, teda pred obdobím, v ktorom už bolo kritizovanie na mieste, bola Mária Terézia a jej osvietenecké reformy. Dobre, že s nimi prišla práve včas. Po Turkoch, Kuruckých vojnách a po epidémii moru. Vtedy tu bol počet ľudí zdecimovaný podobne ako dnes. Moderny zavádzala dekrétmi. U nás zaberali príkazy. Vo Francúzsku kráľ, ktorého neskôr nazvali Kráľ Slnko, musel, ak chcel zaviesť pokrok použiť iné metódy. Viedenskej panovníčke stačilo vydať príkaz a všade sa pestovali zemiaky. Vo Francúzsku príkaz nepomohol. Kráľ dal preto záhradu so zemiakmi veľmi prísne strážiť a servírovať ich dal len na kráľovský stôl ako najvzácnejšiu pochúťku. Stalo sa presne to, čo očakával. Za pár rokov sa zemiaky pestovali v celej krajine. Na vrchoch sa vravievalo, že na každého platí iný meter. Dodajme, že v každej dobe sa meria inak. Dnes tunajším ľuďom pestovanie zemiakov sotva pomôže. Ale niekto ako starostovia Ábelovej a Lentvory zhodne tvrdia, by pomôcť mal. Kto však nahradí Máriu Teréziu a Štúrovských osvietencov?
Pomoc krajinám ako je naša ponúka Európska únia formou fondov. Ak však niekto chce peniaze z EÚ získať, musí mať spracovanú koncepciu rozvoja a na jej základe vypracovať pomerne komplikované, ale aj finančne náročné projekty. Kto z tohto kruhu Ábelovej a Lentvore pomôže?

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Zelená Bratislava
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 272
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 17 405
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 124
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 282
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 690
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 314
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 474
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 096
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 997
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 611
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

V Banskobystrickom kraji sú už tri zariadenia sociálnych služieb v karanténe

Župa pripravuje aj pravidelné preventívne testovanie zamestnancov svojich zariadení sociálnych služieb.

Ilustračné foto.

Nezisková organizácia Obnovme Gemer zrekonštruovala päť objektov v troch obciach

Obnovy realizuje pomocou ľudí zo znevýhodnených komunít.

ilustračné foto

Pečatidlo bolo úplne prvým darom pre oslavujúce múzeum

Novohradské múzeum a galéria v Lučenci oslávi svoje 65. výročie veľkou výstavou.

Pečatidlo obuvníckeho cechu bolo prvým darom čo dostalo Novohradské múzeum a galéria v Lučenci

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48-rokov.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?