né po osadách na východe Slovenska. Sendreiovci.
„Cieľom tohto projektu, nazvaného Rómska struna po potulkách, je šíriť našu kultúru u tých, ktorí si nemôžu dovoliť prísť na koncerty,“ vysvetľuje líder kapely Vladimír Sendrei. „Na východe však už nepočuť tradičné cigánske piesne. Najmä mladí uprednostňujú tzv. rómsky pop. A my im chceme ukázať, čo všetko sa nachádza v hudobnom repertoári našich predkov.“ Počas vystúpení sa stretli len s pozitívnymi ohlasmi, aj keď nezanedbateľnú úlohu hrá fakt, že sú známi z televízie. „Našou výhodou je to, že nás poznajú. Naše vystúpenia znamenajú pre nich asi toľko, čo pre vás koncert Žbirku či Elánu,“ nebojí sa svoju kapelu prirovnať k zvučným menám. „Sme pre ne osobnosti. Náš úspech si cenia ako úspech Rómov všeobecne. Tešia sa z každého tónu.“ Svojim nenúteným prístupom búrajú okolo seba predsudky, že im sláva stúpla do hlavy. „Ja pri vystúpeniach pozývam staré ženy do tanca a ony sa tešia. Vidia, že nie sme namyslení len preto, že sme boli v Markíze.“ Spevom vyjadrujú život a živelnosť rómskeho etnika. Táto hudba je charakteristická svojou dynamikou, ale aj hlbokým citom. Aj preto je smutné, že sa zo životov mladých pomaly vytráca. „V jednej z obcí nášho turné dokonca nevedeli čo sú husle. Najmä malé deti. Aj levočský Rómovia boli voči takejto hudbe opatrní,“ poznamenáva Vlado. Podľa jeho slov je dobré, ak sa ich myslenie mení, hlavne v otázkach vzdelania a prístupu k životu vôbec. Tradície by však mali vytrvať pre budúce generácie. Sendreiovci sú určite jednou z tých kapiel, ktoré sa o to snažia.
Popri vystúpeniach v osadách Sendreiovci vystúpili aj v kinosálach príslušných obcí. Nie všade ich však prijali. „Pán starosta jednej z obcí nás odmietol. Vraj preto, lebo budú robiť neporiadok.“ Ako teda reagujú na takéto vyjadrenia Nerómov? „Na toto mám jedinú odpoveď. Každý sme iní. Keď si Rómovia žijú hoci aj v chatrči a nikomu neubližujú, tak nech. A pri ostatných musíme pracovať najmä s ich deťmi. Aby nerobili to, čo vidia doma.“
Kokavských Mojsejovcov, ako ich niektorí nazývajú, čaká ešte 17.-18. augusta už deviaty ročník festivalu rómskej kultúry Balvalfest s medzinárodnou účasťou, a samozrejme druhá časť spomínaného turné. Tentoraz sa poberú do tatranských osád a obcí.
Autor: Martina Cibuľová
