Horúčavy si vynútili opatrenia

ská bez zelene, úbytok funkčných zelených plôch, vplyv tepla na ľudský organizmus a život vôbec ešte znásobujú. Na frekventovaných miestach chýbajú verejnosti prístupné pitné fontánky. S tým by sa malo v budúcnosti niečo robiť. Pozrime sa však, čo sa reálne robilo na zmiernenie vplyvu horúčav na miestach najviac navštevovaných rizikovými skupinami obyvateľstva.

Mimoriadny nápor bol a je v týchto horúcich dňoch najmä na Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej pomoci B. Bystrica. Službukonajúci lekár Robert Thonhauser nám potvrdil, že denne majú desiatky výjazdov ku pacientom v kolapsových stavoch z prehriatia organizmu. Dotýka sa to výrazne celého juhu stredného Slovenska. Jednoducho telefónne číslo 155 je v tejto situácii mimoriadne frekventované, ale treba povedať, že aj funkčné.
Vedenie Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. Lučenec, kde sú hospitalizované desiatky pacientov a denne tam na ošetrenie či vyšetrenie prichádza ďalšie množstvo ľudí s oslabeným zdravím, prijalo viacero opatrení. Ako nás informoval riaditeľ Július Höffer, tam, kde to prevádzkový režim dovolil skrátili pracovnú dobu. Zabezpečili aktívne vetranie, dostupnosť nápojov pre zamestnancov aj pacientov, pretože organizmus v tejto situácii stráca denne 1,5 až 2 litre tekutín. Zdravotnícki pracovníci venujú zvýšenú pozornosť hospitalizovaným, aby nedošlo k dehydratácii organizmu. K ďalším opatreniam zmierňujúcim vplyv tepla patrí aj pravidelné kropenie chodníkov a ciest v areáli. To všetko prispieva k tomu, že nemocnica stále pracuje v normálnom režime.

Dôchodcovia sa držia
V Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Tuhárske námestie Lučenec, kde žije 192 starších obyvateľov, zatiaľ k žiadnemu kolapsu z tohto titulu nedošlo. Klienti, podľa riaditeľa zariadenia Jozefa Cerovského, disciplinovane plnia odporúčania, s ktorými ich oboznámili ešte pred príchodom horúčav. Vyhýbajú sa prechádzkam v uliciach mesta. Ak nejakú podniknú, majú pri sebe vždy dostatok tekutín prípadne ručníček použiteľný, ktorý môžu použiť ako obklad. Väčšinu dňa sa zdržiavajú v chládku. Z preventívnych dôvodov vedenie domova zrušilo všetky spoločenské aktivity vyžadujúce fyzickú námahu a väčšie sústredenie ľudí (ako tanečné zábavy). Organizuje len premietanie filmov v staršej budove, kde sa lepšie darí zabezpečovať teplotnú pohodu.

Páľava trápi aj
poľnohospodárov a rybárov
Vysiľujúce, vysušujúce, ohrozujúce. To sú atribúty počasia týchto dní, ktoré spôsobuje primárne problémy nielen človeku samému, ale vôbec všetkému živému. Sekundárne tak negatívne vplýva na jeho hospodárske aktivity.
Napríklad v kravínoch sa ani s pomocou intenzívneho vetrania nedarí zabezpečovať teplotnú pohodu. Ortuť teplomerov v nich neúprosne atakuje hranicu 40°C. Zvieratá strácajú chuť do jedla, klesá úžitkovosť. „Denne prichádzame aj o 1000 litrov mlieka pri 750 dojniciach,“ povedal nám riaditeľ Agrotomu Tomášovce Jaroslav Laššan. „Nedá sa s tým však nič robiť. Chladiť ovzdušie v našich starších objektoch rosením nevieme. Vetráme a dúfame, že sa to čo najskôr skončí. Skôr ako dôjde k ešte vážnejším škodám.“ Na pašu vyháňajú tomášovskí pastieri stáda len v ranných hodinách. Neskôr v čase najväčších horúčav ich držia v najchladnejších miestach. „Našťastie so zásobovaním vodou zatiaľ nemáme problémy. Pokles úžitkovosti je však citeľný aj u ošípaných. Najmä na prírastkoch vo výkrme,“ dodáva J. Laššan.

Trpia aj odstavčatá
Horúce počasie sťažuje situáciu aj v jednej z najmodernejších fariem na produkciu odstavčiat ošípaných na juhu stredného Slovenska v Pigagro, s.r.o., Domafalva Jesenské. Chovajú až 4000 prasníc v niekoľkých špecializovaných objektoch. Využívajú v nich všetky vymoženosti modernej techniky na to, aby nedochádzalo k ich prehrievaniu. Od intenzívneho vetrania až po chladenie rosením. Všetky procesy sú riadené a pohoda v objektoch strážená výpočtovou technikou. V prípade nameranie nadlimitných hodnôt sa spúšťa alarm, prijímajú sa operatívne opatrenia. „Zatiaľ situáciu zvládame,“ potvrdil nám veterinárny lekár Jozef Malček. „Najväčšie riziká vyplývajú z toho, že pri vysokých teplotách sa malé prasiatka neukladajú len do hniezd teplotne odlíšených, ale hocikde na podlahu, lebo teploty sa vyrovnávajú. Hrozí pritom, že ich matka zaľahne. Preto kladieme veľký dôraz na monitorovanie situácie,“ doložil. Podobná situácia je aj vo veľkovýkrmni ošípaných v Lučenci a Boľkovciach, kde chladia ovzdušie v halách popri vetraní aj polievaním podláh.
Chovatelia hydiny spoločnosti Begokon vo Veľkom Krtíši museli o podobnú službu požiadať tamojšiu hasičskú jednotku. Dva dni im chladila strechu produkčnej haly polievaním, pretože v prehriatom objekte hrozil masový úhyn nosníc. „Len v prvý deň tejto služby sme vyliali na strechu 35 000 litrov vody, ktorú sme museli dovážať,“ potvrdil nám riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru V. Krtíš Dušan Sľuka.
Nuž, pracovníkov živočíšnej výroby u nás súčasné tropické počasie poriadne vyskúša. Inak to nie je ani v chove rýb. „Prietok vo vodných tokov sa dostáva na minimálnu hranicu, znižuje sa vodný stĺpec v nádržiach, voda sa vo všeobecnosti prehrieva,“ hodnotí súčasnú situáciu rybársky hospodár Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Lučenci Ondrej Vilhan. „Na Poltárici priamo v Poltári sme mali v minulom týždni haváriu. Prietok vody v potoku ustal, o jeho zásobovanie sa starali prakticky len naostro vyvedené bytové kanalizácie so splaškovou vodou, čo nám zabilo nemalé množstvo hlavne bielych rýb. Situáciou sa zaoberal aj Obvodný úrad životného prostredia v Lučenci,“ dokresľujú nepriaznivý stav O. Vilhan. Na kritickej hranici je v súčasnosti prietok vody vo všetkých menších potokoch, vrátane Ľuborečského a Tuhárskeho, ktorý je tiež „slušne“ dotovaný splaškovými vodami zo žúmp a naostro vyvedených kanalizácií v Starej Haliči. V dôsledku poklesu hladiny vody a jej prehriatia sa na štrkovisku vo Veľkej nad Ipľom vytvoril vodný kvet. To hrozí aj v ďalších nádržiach. Podľa O. Vilhana sa zostáva len modliť, aby nedošlo k väčšiemu úbytku kyslíka vo vode. Doplatila by na to väčšina rýb.