DIVOŽIENKA

Hovorí, že miluje Horehronie, ale ešte ju čaká sedem rokov v Nepále. Zatiaľ býva v malom záhradnom domčeku, vysoko nad Breznom. Pestuje bylinky, vykladá karty, chová Borisa, Annu Kareninu, má mačky, psa Mateja, študuje, žije druhý život a píše tretiu knih

u. Dominika. Vysoká, výrazné oči, celá v čiernom a bosá. Bosorka. PROMENÁDA NA SAMOTE K jej obydliu vedie sčasti asfaltka, potom kus poľnej cesty a ďalej už len kilometer lúk. Auto sa tam dostane, iba keď je sucho, v snehu sotva. Uprostred tej zelene, so psom pri sukni, vyzerala ako bytosť z iného sveta. Prišla tam vraj bývať, aby poskytla ľuďom bylinky, ktoré nemôžu rásť ako kedysi, lebo ich dusia tony trávy. A aby tam bola, keď ju budú potrebovať. Dnes majú šťastie. Opäť niekto volá. Systém prijímania klientely na objednanie zaručuje absolútnu diskrétnosť. Na otázku, či si neprišla sama liečiť srdce, povedala: „Som šťastne zamilovaná 37 rokov do svojej prvej lásky. Prežila som v mladosti všetko, čo žena má, aby bola schopná pozrieť sa na život inej ženy, precítiť ho a tým to pre mňa končí. Partnera si nehľadám, lebo si ho nemôžem dovoliť. Príliš veľa študujem. Makám dvanásť hodín denne. Ja by som to jednoducho žiadnemu skvelému chlapovi neurobila. So mnou sa nedá vyjsť ani vybehnúť. Mám pred sebou fúru práce, musím vydať cédečko o bylinkách, dokončiť knihu…“ O „KOLEGYNIACH“ Dominikin výklad z kariet je založený na tom, čo ukáže osobnostný kríž v kartách klienta. Pokiaľ má záujem vedieť viac, pýta sa, ona odpovedá. „Ja nikomu nesľubujem, že vyhrá veľké peniaze, nájde si bohatého muža, porodí chlapčeka a dievčatko. Ani mu nenamiešam nápoj lásky. Z magického hľadiska sa to síce dá, existuje kúzlo na lásku, skutočne je možné pričarovať muža, ale tá cena!!! Nestojí to zato… Nedávno som zareagovala na inzerát s podobnou ponukou. Zo zvedavosti, ale aj preto, že nemám kolegyne. Už podľa hlasu v telefóne mi bolo jasné, o čo ide. Každej čarodejke chcem doporučiť, aby pristupovala k ľudskému osudu s rešpektom. Ak mi chce niekto za l5 minút diagnostikovať auru, vyložiť tarot a ešte niekoľko iných vecí, ktoré by aj veľmi skúsenému veštcovi trvalo pol dňa, tam padá všetka dôveryhodnosť. Ja to robím v pokore a s láskou. Garantujem súkromie duše. Napokon, kto som, aby som iným vstupovala do života?! Ak sa klient nepýta, hoci ho na to upozorním, je mi ľúto, zbytočne strácame čas. KULISY A VÝPRAVA Všetky rohy v chatke v altánku pod holým nebom, v kôlni, kde sa kotia mačky, sú začarované. Na ochranu spoločenstva človeka a zvierat pred zlom. Dominika radí neskúšať, či to funguje. „Okolo sú miesta s obrovskou koncentráciou energie. Prešla som to tu s prútikom. Sama som si napríklad našla teplicu. Povyše je kríž. Chodím k nemu s kytičkami. Nikto, ani v múzeu nevedia, prečo a kto ho postavil. Stojí tam údajne 50 – 60 rokov…“ Pýtam sa, či jej samota nenaháňa strach: „Nie,“ a veľavýznamne dodáva: „Keď poviem, neriskuj, lebo sa ti stane, verte, že sa stane!“ Dominikini spoločníci žijú v nezvyčajnej symbióze. Zajac Boris naháňa psa, zajačica Karenina sa túli k mačiatkam, Matej ich olizuje. Pani chalupy má v záhrade „kúpeľňu“ z igelitu, v kuchynke počítač, čaká na pripojenie na internet. „Ľudia za mnou chodia s rôznymi problémami. Z mesta aj z 300 kilometrovej vzdialenosti. Rôzne spoločenské kategórie. Podnikatelia, ľudia, ktorých zbavujem traumy po strate blízkych, inokedy by ste povedali, banalita. Dostala som otázku, či má dotyčná absolvovať kurz. Rýchlovku. Za týždeň, za popoludnie, cez víkend. Hovorím, zlatá moja, máš peniaze? Prečo nie? Choď a „kurzuj sa“! Ale byť niekým, chce minimálne sedem rokov. Najprv sa treba naučiť ovládať sám seba. Odbúrať čo je odbúrateľné. Ja som po osmine maďarskej krvi taký temperament, že mi to trvalo roky!“ ŠŤASTNÁ AKO KOSTOLNÁ MYŠ Dominika má po päťdesiatke a kostru ako maturantka. Hovorí, že 25 rokov robí jogu a vôbec. Svoje telo a zdravie vníma ako dar, adekvátne sa mu preto venuje. Za najhoršie považuje, ak sa človek nestará ani o svoju dušu. „Neviem, prečo sa tak ľudia boja smrti. Kým žijem, smrť sa ma netýka. Predstava nedostatku im naháňa strach. Ja nemám dohromady nič, ale inak mám všetko. V záhrade svoju zeleninu a zemiaky, v policiach knihy, v duši upratané. Ľudia si náramne zľahčujú. Všetko nepríjemné a zlé spájajú s dobou. Tvrdia, že nemajú čas na lásku. Nesúhlas! V tridsiatych rokoch žilo v slovenských chalupách na hlinenej podlahe jedenásť detí a akí ľudia z nich vyrástli. Vzdelaní, cnostní, morálni. Nech sa nikto nevyhovára na komunistov alebo na demokratov. Každý zodpovedá za seba a za to, čo vychová. Ja mám oázu dobra. Keď sem príde niekto pre útechu, dostane útechu, keď s bolesťou, nechá ju tu. Fyzická smrť je aj o tom, aby sme si vážili živých. My sa však k manželom, milencom a rodičom chováme tak, ako by sme si nikdy nedovolili k cudzím.“ Dominika to považuje za dôsledok nevzdelanosti. Meno má po babičke zo Salzburgu. SEDMIČKY A SEX VO VÝŤAHU Chlapi v päťdesiatke blbnú za mladými babami. Máme to denne na obrazovkách, v novinách, v rodinách, po susedoch aj v parlamente. Stále viac a s väčším pomerom nerovnosti veku, konta, chorôb, a hlavne rozumu. Je to infekčné alebo móda? „Život sa odvíja v sedemročných cykloch, deti idú 7-ročné do školy, štrnástkami lomcuje puberta, menia sa na ženy. Dospelosť u muža sa vždy počítala až po dvadsiatke, do 28 rokov by mal študovať, pre ženu sú to roky plodnosti. Všetko má svoje pravidlá. Do tej fázy sa každý dostane, alebo ho to tam dotlačí. Jednoducho, 7x7 je 49, čo znamená, že jeden život končí. Treba vedieť, že už nikdy nebudem mladé dievča, že nebudem mať deti ani chuť na sex vo výťahu, lebo je to pod moju dôstojnosť. Ak sa človek dokáže stotožniť s faktom, že je to prestup do stredného veku, nemá problémy. Prvých sedem rokov sa potom rozkukáva, ako je to starnúť, ďalších by mal niečo poriadne robiť, snažiť sa, aby po ňom niečo poriadne ostalo… Päťtisíc rokov sa vie, že ľudský život rovná sa 3x7x7, a predstavte si, vedátori prišli na to, že ľudské bunky sú stavané na 150 rokov. Aký objav! Keby si prečítali staré spisy, všetko tam je.“ EPILÓG Do prírody a žiť ako teraz ju vraj ťahalo už ako osemnásťročnú. Nevedela prečo, dnes je jej všetko jasné. Spomína tajomnú Margitu s fajkou, ktorá jej kedysi povedala: „ty sem nepatríš“. „Vybrala som si život ľudskej ženy. Obnáša iné regule, ale čo robím, robím v pokore a s láskou, neviem, prečo by som nemala byť odmenená. Nepál by mi mal dať najviac, čo som schopná dosiahnuť. Bezozvyšku verím, že budem mať na to dosť peňazí, alebo pôjdem inak. Na oslovi, na bicykli, ale tam pôjdem. Ak skôr umriem, prípadne sa niečo stane, čo mi to prekazí, potom som niečo prepásla, pokazila, urobila zle. Bude to iba moja chyba.

DIVOŽIENKA

Najčítanejšie na My Novohrad

Komerčné články

Blogy SME

Last Minute Dovolenka

Blogy SME

DIVOŽIENKA

Najčítanejšie na My Novohrad

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?