tom sa odvďačil výborným výkonom. Vo svojej ligovej premiére vychytal „shot out.“
Pre Daniela Páleša to bol poriadny krst ohňom. Veď ešte pár sezón dozadu sa potuloval po štvrtoligových či piatoligových trávnikoch. V jednej chvíli bol dokonca rozhodnutý s chytaním skoncovať. Po návrate do svojho materského klubu a vstupu do zväzku manželského sa však jeho futbalová karta obrátila o 360 stupňov. Určite sa totiž ani Daňovi nesnívalo, že hneď po príchode do Lučenca sa postaví medzi žrde. „Miščík je v tíme jasnou jednotkou. V Prešove však videl červenú kartu. V mužstve sme však až traja brankári. Je tu aj Paľo Kalinský. Nevedel som, či budem chytať. Začiatkom minulého týždňa mi však tréner oznámil, aby som sa pripravil na sobotu, že to budem, ja kto pôjde do brány. Mal som aj trému, ale tiež veľkú radosť. Po prvých úspešných zákrokoch nervozita pominula a vďaka mojim spoluhráčom sa mi podarilo udržať čisté konto. Škoda, že to isté sa podarilo aj na druhej strane Jozefovi Hanákovi. Ak by sme ho aspoň raz prekonali, bol by to naozaj dokonalý dar k mojej svadbe,“ hovorí Daniel Páleš. Po stretnutí sme ho objavili v náručí svojej milej. Práve ona bola prvou gratulantkou a zdá sa, že aj tým pravým talizmanom, ktorý nosí šťastie. Daňo oň síce v zápase prosiť nemusel, ale pri šanci Kožičku v 54. minúte, niečo väčšieho zo svojho brankárskeho umenia vytiahnuť musel. „Kožička pálil z voleja. Bola to nečakaná strela. Podarilo sa mi však vystihnúť jej smer a vytlačil loptu na roh. V zápase som musel vyriešiť viacej ošemetných situácii, ale ešte raz opakujem, najmä vďaka mojim spoluhráčom som sa pri nich veľmi nezapotil,“ dodáva novopečený mladoženáč Daniel Páleš.