Nikdy sa nepokladal za umelca

Umenie majú v rodine. Jeho otec robil kulisy a Štefan svoj prvý obraz namaľoval už ako 19 ročný. Nemal sa od koho učiť, bol samouk. „Keď som ležal v nemocnici, pacienti spali a ja som im maľoval ruky. Aj takto som sa učil kresliť,“ prezrádza. Najčastejšie maľoval baníkov, pretože sám robil v bani 37 rokov. Keď chodili riaditelia bane na rôzne delegácie, stále brali jeho obrazy. Jeden dokonca darovali prezidentovi. „Chcel som sa učiť kresliť aj v Umeleckej škole, ale musel som to nechať. V bani ma potrebovali viac,“ hovorí. Hoci k nemu život nebol láskavý, zomrela mu manželka, a hneď nato aj syn, nestratil chuť maľovať ďalej. Najviac používa olejové farby, akvarel a pastel. Nakresliť vie všetko. Hrady, zámky, krajinky, ľudia, a ani príroda mu nerobí žiadny problém. „Za komunistov som dostal pokutu. Kreslil som svätcov a to sa v tom čase nesmelo,“ priznáva Štefan. Nikdy sa nepokladal za umelca, aj keď pre iných ním bol. Mnohí by sa od neho mali učiť šikovnosti, skromnosti a pokore.