Článok pokračuje pod video reklamou
štyria súrodenci však mali šťastie v nešťastí. Pred desiatimi rokmi im umrela mamička. Na choré srdce 31-ročnej ženy nebolo lieku.
Trikrát do týždňa na dialýzu
Päť detí, z ktorých najstaršia Janka mala 14 rokov a najmladšia Vierka len päť mesiacov, zostalo bez najbližšieho človeka. Otec o ne nejavil záujem. Anjel bez krídel sa však našiel. Zlatka Nádudváriová, matka dvoch dospelých detí, si deti svojej švagrinej vzala do pestúnskej starostlivosti.
„Švagriná začala mať starosti so srdcom počas tehotenstva. Vydávala sa mladá. Prvé dieťatko porodila v sedemnástich. Po poslednom pôrode sa jej stav zhoršil. Keď ju v jeden februárový deň vzali do nemocnice, netušili sme, že ju viac neuvidíme,“ spomína pani Zlatka. S manželom Jozefom sa rozhodli, že si deti vezmú k sebe, pokiaľ sa ich matka bude liečiť. Urobili tak napriek tomu, že Zlatka mala choré obličky. Trikrát do týždňa musela chodiť na dialýzu. Lekári ju zaradili do zoznamu čakateľov na transplantáciu. Práve vystrojili svadbu dcére Miriam a syn Jozef bol už tiež dospelý. Ich deti sa stavali na vlastné nohy a vtedy im pribudli ďalšie. Opäť sa stali rodičmi. Päťnásobnými. „Zaspomínala som si na materskú dovolenku. Vierka bola maličká. Pomáhala mi s ňou dcéra. Každý deň k nám chodila. Dom zrazu ožil. Bol plný detského smiechu,“ hovorí starostlivá matka, ktorá nikdy nerobila rozdiely medzi vlastnými a švagrininými deťmi. „Sme predsa rodina a tá má ťahať za jeden koniec povrazu. Kto si pomôže, ak nie vlastní? O svojom rozhodnutí sme s manželom ani raz nezapochybovali. Nikdy sme svoje konanie neoľutovali. V ťažkých chvíľach mi pomáhala celá rodina a najmä svokra, ktorá býva spolu s nami,“ dodá.
Našiel sa darca
Zlatka so Štefanom si na nový život zvykli. Fungovali ako jedna veľká rodina. Deťom sa snažili dať všetko, čo potrebovali. Spravodlivo rozdelili lásku na sedem dielov. Jediné čo im chýbalo, bolo zdravie. Zlatkine obličky sa „ozývali“ čoraz častejšie. Transplantácie sa obávala. „Práve som varila lekvár, keď mi zazvonil telefón. Volal primár z nemocnice. Kdesi sa stala nehoda. Zomrela pri nej žena, ktorá je vhodnou darkyňou. Lekvár zostal nedovarený. Nebolo času na premýšľanie. Obtelefonovala som rodinu a odišla do nemocnice. Transplantácia sa podarila. Po dvoch týždňoch som bola doma. Už žiadna dialýza. Žiadne rozpichané žily,“ rozpráva Zlatka.
Len nedávno sedela za svadobným stolom. Spolu s ostatnými želala šťastie novomanželom. Jej staršia neter Zuzka sa minulý mesiac vydala. „Aj Janko sa už osamostatnil. Kúpil si byt v neďalekom meste. Žije spolu s priateľkou. Jožko pracuje v Tornali, Jarko je v Čechách a Vierka pôjde do piatej triedy. Robí nám radosť. Učí sa na samé jednotky,“ pochváli sa šťastná matka.
Z malého uplakaného batôžka vyrástla pekná slečna. Teší sa na september, kedy sa zvíta s kamarátkami v škole. Na mamičku si nepamätá. Vie však, že dáva na ňu pozor z neba. Teplá dlaň, pohladenie či pofúkanie rozbitých kolien jej nikdy nechýbalo. Rovnako ani jej súrodencom. Teta Zlatka a ujo Štefan sa stali ich druhými rodičmi.
