Článok pokračuje pod video reklamou
chovalo miestne družstvo, ostal bez práce. Peniaze v dome chýbajú. Chýba aj elektrika. Inzulín pre syna má v chladničke u susedov.
„Bolo to jedno z najťažších období môjho života. Manželke zistili rakovinu pľúc a Erik nemal ani dva roky. Staral som sa o obidvoch. Našťastie, starší traja synovia mi pomáhali. Napokon prišiel deň, keď naposledy vydýchla. Veľmi som ju ľúbil. Možno by sa iný chlap bol oženil. Erikovi priviedol domov druhú mamu. No ja by som to nedokázal. Rozhodol som sa ostať sám. Kým bolo družstvo, dalo sa. Koruny v chalupe boli. No keď sa rozpadlo, nastali pre nás, cigáňov, zlé časy. Nevládal som splácať elektriku, vypli nám ju. Teraz máme šesťtisíc na mesiac, už by som aj dáko vedel platiť, ale na rozvody, revíziu a čo ja viem čo ešte nám treba minimálne tridsaťtisíc,“ bedáka otec piatich detí. Elektriku v dome potrebuje najmä kvôli najmladšiemu synovi Erikovi. Má cukrovku. „Zrazu ostal malátny, slabý. Zľakol som sa, čo s ním je. Doktorka nám povedala, že má cukrovku. Inzulín mu pichám štyri razy denne. Musí byť v chlade. Máme ho od susedov,“ hovorí Šaňo. Erik by mal ísť do prvej triedy. Škola je v Haliči. „Požiadal som o odklad. Kto by mu pichal inzulín a varil diétu?“ pýta sa jeho otec, ktorý dúfa, že sa nájdu dobrí ľudia, ktorí jeho rodine pomôžu.
