obilovému jazdcovi Petrovi Szilágyimu dobre darí v prestížnom slovenskom seriáli v pretekoch na okruhoch.
Blato, piesok v autokrose, ostré kopce v pretekoch do vrchu alebo tlačenica v zákrute či dlhé rovinky na okruhoch. Petrovi je jedno na čom a v akých podmienkach jazdí. Ako ryba vo vode sa cíti v každej kategórii automobilových pretekov. „Hlavne, že sedím za volantom. Ten pocit adrenalínu a zážitok z rýchlosti je neopísateľný. Automobily v mojom živote veľa znamenajú aj preto, že ma k ním priviedol môj otec, ktorý je dodnes mojim veľkým vzorom a veľkou podporou,“ dal sa počuť Peter, ktorý sa po prestupe na okruhy medzi slovenskou automobilovou elitou nestratil. Naopak. Aj v tejto sezóne patrí medzi najlepších jazdcov spod Tatier a po tituloch majstra SR v autokrose, pretekoch do vrchu, útočí na ten najprestížnejší – v pretekoch automobilov na okruhoch. Po parádnej premiére spred dvoch rokov, kedy hneď v prvých pretekoch skončil tretí a v nasledujúcej sezónne 2006 celkovo piaty, tento rok odštartoval impozantným spôsob. Dva štarty = dve víťazstvá. V slovenskom seriály mu patrí v priebežnom poradí prvá priečka a Petra už teraz právom pasujú za jedného najväčšie favorita na titul majstra SR.
Postupné kroky
Za volant sa Peter prvýkrát posadil, keď mal osem rokov. „Sedel som otcovi na kolenách a šoféroval som. Na pedále som vtedy ešte totiž nedočiahol,“ smeje sa. Následne pridáva. „Keď som trochu povyrástol, nebol problém zaparkovať otcove auto do dvora.“ Skutočné a samostatné šoférovanie prišlo o čosi neskôr. „Prvé dva roky boli skôr o skúšaní. Otec jazdil autokros a keď mal tréning dal mi zajazdiť. Chcel som jazdiť a bol som rád, že tú možnosť mám. Potom mi otec kúpil malý Fiat 500, na ktorom som sa zaúčal do tajomstiev súťaženia na automobiloch. Prvé ozajstné preteky som absolvoval až po dovŕšení 18-ky. Bolo to na aute Alfa 33. Postupne sa mi začalo dariť. Po troch rokoch som získal v autokrose titul majstra Slovenska,“ spomína.
Na blate, na asfalte, do kopca.
Je mu to jedno!
Peter v otcových autokrosových šľapajách pokračoval ešte ďalšie tri roky. No potom sa rozhodol, že pôjde vlastnou cestou. V roku 2003 presedlal na asfalt a preteky do vrchu. „Blata som už mal po krk. Okrem toho, Fiat sa rozhodol podporovať preteky Abarth Cup. Naskytla sa mi možnosť jazdiť na Cingquecente,“ vysvetľuje dôvody svojho prestupu z autokrosových na cestné trate. „Začiatky boli ťažké, ale postupne som si zvykol. Vždy je totiž ľahšie zvládnuť prechod z autokrosu na cestu, ako naopak,“ myslí si Peter, ktorý sa už po roku medzi „cestármi“ udomácnil. V roku 2004 vystúpil na najvyšší stupienok a v triede 1 sa stal majstrom Slovenska. Zároveň sa stal aj celkovým víťazom Abarth Cupu. Ďalšiu automobilovú výzvu teda Peter zvládol a tak začal opäť hľadať niečo nové. Po skúsenostiach z pretekov do vrchu si povedal, že je čas vyskúšať to medzi slovenskou automobilovou elitou v pretekoch na okruhoch. „Táto kategória si vyžaduje, okrem výbornej technickej vybavenosti auta, aj extra licenciu, bez ktorej nemôžete pretekať. Podarilo sa mi ju získať. Môj tím sa teda mohol naplno pustiť do prác na prípravu nového auta - Fiat Punto,“ hovorí Peter.
Dedič rodinného impéria?
Meno Szilágyi v Novohrade, Gemeri a Honte rozhodne nie je neznáme. Spája sa s jednou z prosperujúcich firiem v regióne – predávajú a opravujú talianske „žihadlá“ alias fiatky. Peter Szilágyi st. v tomto fachu robí už niekoľko rokov. Firmu výborne manažuje a tá sa z roka na rok rozrastá. Popredné miesto v nej zastáva aj jeho syn Peter Szilágyi ml., ktorému sa podobne ako v pretekaní tiež darí kráčať v otcových šľapajách. Či bude raz v rodinnej tradícii pokračovať aj ten najmladší z klanu Szilágyiovcov, to je dnes ešte vo hviezdach. No jedno je isté. Práve prosperujúci rodinný podnik Petrovi poskytol zázemie, o akom môžu mnohí mladí pretekári iba snívať. „Klamal by som a bolo by to smiešne, keby som povedal, že to nebola obrovská výhoda. Bez tej podpory by som určite nebol tam, kde som, čo si veľmi dobre uvedomujem a som za to aj veľmi vďačný. Nemyslím si však, že patrím na Slovensku medzi tých najlepšie zabezpečených. A už vôbec nie som ten, kto preteká len preto, že na to má peniaze,“ zdôrazňuje Peter, ktorý okrem automobilového športu sústreďuje svoju pozornosť aj na inú oblasť. „Najmä počas zimných mesiacov, ak má čo i len chvíľu voľna hneď vyrazím do hôr. Milujem zimné športy a predovšetkým snowbourding,“ hovorí o svojich mimo automobilových aktivitách.
S otcom sadnú do jedného auta
Svoje ambície momentálne smeruje Peter Szilágyi do prestížneho seriálu pretekov na okruhoch, v ktorom sa už predstavili viaceré slovenské esá ako Andrej Studenič, Miroslav Konôpka atď. „Konkurencia je tu aj teraz silná. Naše Punto je však pripravené výborne. Dokážeme konkurovať najlepším. Tieto preteky patria do kategórie šprintérskych. S ostatnými jazdcami sa „meliete“ na trati, “ vysvetľuje Peter. Novú sezónu odštartoval na jednotku. Podľa všetkého práve tento rok sa z jeho strany očakáva útok na najvyšší stupienok. Bol by to pre Petra v poradí tretí majstrovský titul. No čo potom? Ako býva u neho zvykom, môžeme očakávať opäť automobilový prestup. „Zatiaľ som nad tým neuvažoval. Najprv musím dojazdiť sezónu a potom sa uvidí. Zmenu však jednu predsa len plánujem. Chcel by som sa spolu s otcom zúčastniť vytrvalostných pretekov, na ktorých jazdíte v jednom kuse tri hodiny. Je to zaujímavá súťaž, pretože tu už výsledok ovplyvňujú viaceré faktory a najmä stratégia,“ prezradil Peter o svojich najbližších plánoch.
Autor: - šat -