Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

V Ľuboreči vás slovenskou ľúbou rečou privítajú

Tam, kde za posledné hrebene vysokých Novohradských vrchov slnko večer sadá, pri ľúbej riečke, ľudia veľmi ľúbou vravia rečou. Domce si začali v kotlinke, na nive stavať. Pričasto však cestu hore, na Lysec a Hrádok, tam, kde sa predtým pohania ukrývali, m

erať museli. Veď nebolo ľahko narýchlo statok i poživeň habať. Čo to však divým hordám, čo na malých koníkoch sústavne popri hradskej zbíjali, mali napospas ponechať? A tak si popri ceste na Lysec, pod Vrsáčom všelijaké úkryty stavali. Skala poddajná bola. Nebolo ťažko otvory do nej hĺbiť. Z vykopaného skália sa aj murivo ťahať dalo. Postupne, keď nie lepšie, ale čoraz horšie bolo, tam už aj zostali. Najprv len tak, nakrátko. Neskôr, najmenej od roku 1271 už natrvalo. Vtedy sa totiž ich názov aj na písme, ako sa voľakedy listine vravievalo, objavil.

Skryť Vypnúť reklamu

Hrady s posádkou, čo by ich bola ochránila, boli na obidva smery ďaleko. V Haliči, aj v Modrom Kameni mali iste so svojou ochranou dosť roboty. A tak ich hora brániť musela. Riečka, vtedy aj na ryby bohatá, tu tiekla tá istá ako pod hradskou. Studňa s dobrou vodou sa dala ľahko vykopať. Kameň na stavby vhodný pri kutaní pivníc von vyhadzovali. Dubový les bol príjemný a dreva dal, koľko sa zachcelo. Časť lesa na polia vyklčovali už pri krátkodobých ukrytiach. Veľa sa aj tak nedalo. Veď stromy boli ich najlepším ochrancom. Niekoľkí, asi tí, čo k poľu veľmi prilipli, zostali dole. Preto sa i Ľuboriečka dodnes zachovala. Tak nejako si ľudia povesť o vzniku dvoch, skoro rovnako sa volajúcich dedín dodnes pamätajú.
Táto povesť je však históriou dobre podopretá. Dole na nive, tam, kde je dnes jazero, sa stopy po obydliach už viac ako z roku tisíc pred Kristom našli. Úlomky keramiky umožňujú predpokladať, že v lokalite Milkino bola osada ľudí, ktorých archeológovia zaradili pod kategóriu Kyjatická kultúra. Úlomky črepov sa našli aj z obdobia Rímskej ríše. Treba však dodať, že nikde v tejto lokalite sa neurobil systematický archeologický výskum. Podľa doteraz nájdených fragmentov keramiky i historických a geografických súvislostí sa môžeme domnievať, že to bolo približne tak, ako hovoria povesti miestnych obyvateľov. Tatárske pivnice nad dnešnou Ľuborečou, nad lesnou cestou pod Lysec, to potvrdzujú. Ľuborečania im hovoria Tatárske, hoci zároveň tvrdia, že sa v nich ukrývali ľudia v čase rabovačiek tureckých hord. Iste však vznikli skôr. Turci v tomto kraji bašovali približne od roku 1550 do roku 1600. Ľuboreč vtedy patrila do Sečianskeho sandžaku. Terajší kostol stál už v 14. storočí. V archívoch sa nachádzajú doklady, podľa ktorých sa v roku 1425 dedine hovorilo Kostolná Ľuboreč. Gotická stavba kostola mohla, a iste aj slúžila ako pevnosť. Aj miesto, kde kostol stojí, tomu nasvedčuje. Vtedy tu ešte Turci neboli. Znamená to, že úkryty sa budovali na ochranu pred inými útočníkmi a aj oveľa skôr. Ľudia sa zrejme na miesto dnešnej dediny sťahovali postupne. Možno to trvalo celé storočia. A isto to bolo hodne pred rokom 1271, z ktorého je známy zatiaľ najstarší zápis o dedine Ľuboreč.
Starosta má o históriu obce hlboký záujem. Pravdepodobne aj väčšina obyvateľov. Dosvedčuje to vzhľad a vybavenie obce. Hore dedinou sú vhodne rozmiestnené smerové tabule vyznačujúce cestu k Tatárskym pivniciam. Rodine Maróthyovcov zriadili malé múzeum. Zároveň tu urobili expozíciu tradičného dedinského náradia, oblečenia a predmetov z gazdovskej kuchyne, izby i dvora. Takmer to nemá chybu. Akurát, že pri ceste na Nitru a Bratislavu to chce umiestniť tabuľu, z ktorej by si cestujúci prečítali, čo v Ľuboreči môžu vidieť. Ešte aj miestne krčmy vyzerajú celkom lákavo. Celá dedina pôsobí upraveným dojmom. Vidieť, že má bohaté kultúrne tradície. Na mieste starého cintorína, oproti novému, v uličke za kostolom, majú hrobku už spomínaní Maróthyovci. Celá obec má závideniahodné evanjelické tradície, no dnes v nej býva aj hodne katolíkov. Poniže evanjelického kostola si stavajú kaplnku, či menší kostolík. Zatiaľ majú priestor na stretnutia v starom gotickom chráme. Len jeho história by si zaslúžila samostatnú štúdiu. Žiaľ, má požiarom poškodenú gotickú klenbu. Aj oltár má veľkú historickú hodnotu. Teraz ho však reštaurujú. Literatúra udáva vznik kostola do obdobia prvej polovice 14. storočia. Pod starou maľovkou objavené nástenné maľby však vyzerajú skôr na storočie trináste. Trochu pripomínajú fresky kostola v Starej Haliči. Ktovie, čo ukáže prieskum, ak sa pustia obnovovať starú gotickú klenbu. Oltárny obraz je od Ľudovíta Kubányiho. Aj evanjelická fara má osobitnú nostalgickú atmosféru. Lipa pred vchodom do chrámu si tiež hodne pamätá. Ale aj ovocné stromy, ktorých je po celej dedine neúrekom. V tomto období sú ovocím obsypané slivky a hrušky. Tým sa tu vždy dobre darilo. Nenadarmo chceli niektorí statkári v Ľuboreči, najmä vraj Goldperger, celé okolie orientovať na pestovanie ovocia. Jablkám a ani orechom sa tu však nedarilo. Dcéra spomínaného statkára Ema sa vydarila a hodne pomohla pri rozvoji tradičnej kultúry v Novohrade. Neskôr, už v Martine sa stala poprednou etnografkou. Bola priateľkou a poradkyňou Boženy Slančíkovej Timravy a hádam najslávnejšej ľuborečskej obyvateľky Eleny Maróthy-Šoltýsovej. Preslávila sa ako spisovateľka, hlavne však ako zakladateľka slovenského ženského hnutia a školstva. Jej otec, syn Maškovského učiteľa, urobil v čase svojho pôsobenia na tunajšej evanjelickej fare veľmi veľa záslužnej práce. Málokto tak ovplyvnil šírenie moderných osvieteneckých myšlienok v Novohrade, ako práve on. Pôsobil tu od roku 1855 až do smrti. A práve toto je to najcennejšie, čo Ľuboreč celému Novohradu odovzdala. Na našich chudobných dedinských farách sa rodila nová etapa vývoja slovenského národa. Po pôsobení Bratríkov zostalo vhodné protestantské zázemie. Vzdelaní príslušníci štúrovskej generácie sa dostali na vhodné polia. U nás, v Gemersko-Malohontskej župe a čiastočne aj v Honte, na evanjelických farách a školách, vnikal základ slovenskej vzdelanosti a modernej kultúry. Toto, okrem hymny a ľúbej reči venoval náš kraj všetkým Slovákom. My tým zas môžeme kultúru spoločnej Európy obohatiť.
A Európa je na našu kultúru a našu krajinu zvedavá. Nie je to nejaká neurčitá Európa. Zvedaví sú konkrétni ľudia. Už sem chodia, ale väčšinou nevedia, kde by sa zastavili. Chodia vraj aj do Tuhára a stade na Bralce. Aj na Budinú, aj Dobroč i Kotmanovú. Po hlavnej ceste ich chodí dosť. A nie sú to už tí, z prvej vlny. Špekulanti a veksláci už chvalabohu nie sú jedinými. Iste by aj Ľuboreč navštívili, no musia o nej vedieť. Spomínali sme, že starosta Ferdinand Ožvoldík má históriu v obľube, no rovnako rád má aj prírodu v okolí. „Hore nad dedinou, tam kde je piesková baňa, pred časom našli kostru ryby. Bola dosť veľká. Niektorí vravia, že tam možno bolo nejaké morské oko. No ak idete ešte vyššie a priložíte si ucho k zemi, počujete niečo také, ako hučanie podzemnej rieky. Hore, cestou na Lysec, je veľa pozoruhodných vecí. Pod Lysec je to tak deväť kilometrov. Veľmi príjemná cesta. K Tatárskym pivniciam od konca dediny nejaké dva. Škoda je, že sa v pivniciach doteraz neurobil riadny prieskum. Aj dole pod cestou je dosť zaujímavostí. Voľakedy chodili ľudia dole za priehradu kopávať uhlie. Domov ho na vozoch vozili. Ale nechodilo sa vraj veľa, lebo dreva tu bolo vždy dosť. Naši ľudia sa s drevom vždy zaoberali. Nebolo tu veľa veľkých gazdov. Boli statkári a potom kombinácia gazdu a remeselníka. Polí hore nebolo. Je tu samý les. Vraj prevládali najmä tesári. Chovali hlavne ovce a pestovali krmoviny a obilie. Každý má ovocné stromy. Teraz máme 316 obyvateľov. Na úrade práce je 34. Spolu je nezamestnaných 41 ľudí. Dôchodcov je 52 percent. Detí do 18 rokov máme 43. Máme aj hodne Rómov. Starousadlíci sú však v pohode a niektorí nám vyslovene robia česť. Ešte v šesťdesiatych rokoch sme tu mávali dve dobré cigánske kapely. U nás má veľkú tradíciu amatérske divadlo. Aj v ňom hrávali cigáni. Vo futbalovom mužstve tiež vždy boli. Okrem toho je tu ešte veľa chalupárov. Hlavne z Jura pri Bratislave. Len čo sa nejaký dom uvoľní, hneď si dajú vedieť a kupujú. Všetko by to bolo dobre, len keby bolo viac roboty, teda zamestnania. Uvidíme, možno si nejako pomôžeme v rámci mikroregiónu,“ zakončuje starosta.
Ľuboreč je na tom podobne ako ostatné vidiecke oblasti Novohradu. Najviac ľudí trápi nezamestnanosť a pokles počtu obyvateľstva. Dole v doline až tak akútne nehrozí dedinám zánik, ale súčasné počty obyvateľov sú aj tak povážlivé. V Ľuboreči bolo v roku 1930 šesťstoštyridsaťsedem ľudí. Toľko čo dnes ich možno bolo už v časoch tureckého súpisu. V roku 1563. Vtedy sultánov pisár zapísal 29 port. Porta, čo znamená brána, teda jedna usadlosť ukrývala viacgeneračnú rodinu a tá mávala väčšinou viac ako desať členov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  6. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Zelená Bratislava
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  3. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  4. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  5. Bezbariérové vozidlo
  6. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  7. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  8. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  9. Zelená Bratislava
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 465
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 798
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 444
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 505
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 096
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 415
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 462
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 327
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 237
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 8 993
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

ROZHOVOR: Supertalent Le Giang chodil do repre z tretej ligy. Profi kariéru vymenil aj za prácu na vleku

Futbalovému klenotu z Novohradu Emilovi Le Giangovi predpovedali veľkú budúcnosť.

Emil Le Giang.

Na Gemeri má vzniknúť nová turistická atrakcia

Mala by sa ňou stať desaťročia nevyužívaná banská štôlňa Ladislav v Železníku, časti obce Sirk v Revúckom okrese.

Štôlňa Ladislav v Železníku.

V Banskobystrickom kraji sú už tri zariadenia sociálnych služieb v karanténe

Župa pripravuje aj pravidelné preventívne testovanie zamestnancov svojich zariadení sociálnych služieb.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?