ou ľudovou architektúrou. Podobne staré kamenné pivnice, či zrastenie obydlí s okolitou prírodou. Taká je novohradská dedinka, ležiaca v doline Chrtianskeho potoka medzi Vanovým vrchom, Striebornou, Cerinou a Vartou. Tí znalejší územia Novohradu už vedie, že ide o Chrťany. Počas uplynulého víkendu oslávila obec svoju 780-ročnicu.
Chrťany, pôvodne Harkyan, patria k najstarším novohradským obciam. Prvá zmienka o nich je z roku 1227. „Vtedy ju podľa historických údajov mali odobrať Bánovi Simonovi z rodu Kacsiczovczov, pre podozrenie z účasti na vražde manželky uhorského kráľa,“ povedal nám pri prechádzke úzkymi uličkami dedinky penzionovaný pedagóg Blažej Ondrejka. Rodák z Liptova sa usadil tu, v rodisku svojej manželky Anny, rodenej Gálikovej, ktorá je docentkou na Filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici. Poukázal aj na ďalší zaujímavý historický údaj: „Chrťany, ako prvá obec v Novohradskej župe, získali 8. 3. 1888 štatút samosprávy, podľa novej politickej správy zavedenej v Rakúsko-Uhorsku zákonom z roku 1886.“ Počas existencie vlastnili majetky v nej viacerí uhorskí zemepáni: Abovci, Szécsényiovci, Balassovci. Neunikla pozornosti Turkov, ktorí ju okupovali 40 rokov (1554 – 1594). V 17. storočí bola rozdelená medzi Divínske a Modrokamenské panstvo. No a v 18. storočí tu ťažili železnú rudu.
Hlavným prostriedkom živobytia miestnych obyvateľov však odjakživa bolo poľnohospodárstvo. To napríklad pred rokom 1990 zamestnávalo z nich minimálne 30. Dnes troch. Dvoch okolité píly. Ostatní si vo veľkokrtíšskom okrese nenašli zamestnanie. Osem pracuje v obci v rámci aktivizácie a dvanásti odišli za robotou do Čiech. „Nezamestnanosť je najväčším súčasným problémom Chrtian. A tiež zlé spoje,“ povedal nám v prestávke osláv najmladší poslanec obecného zastupiteľstva Ján Gálik. Jeho kolega a zástupca starostu Ján Belov, to potvrdil. „Ťažko čakať, že sa v tomto smere niečo zlepší. Preto budeme musieť hľadať možnosti ako lepšie využiť miestny prírodný potenciál,“ dodal. Prvé kroky k tomu už obec urobila. V obnovenom kultúrnom dome si našli miesto dobre vedené pohostinstvo a predajňa potravín. Opodiaľ nájdete nové detské ihrisko, športový dvorec. Pri obecnej studni s pitnou vodou vyrástol altánok, zo starej cirkevnej školy evanjelický kostolík. Nový drevený mostík cez Chrtiansky potok vás zavedie aj k oplôtku poľovníka Miroslava Gálika. V ňom sa okrem vietnamských prasiatok predvádza malý diviačik. Nevšedný pohľad. Tu som našiel aj trojicu dievčat: Ivu, Ratku, Mišku. Majú tu svoje korene, aj keď dve z nich žijú už inde.„Chrťany sú pre nás ako skanzen,“ prezrádzajú. „Sú pekné, aj keď nie celkom pre nás mladých. Chodíme sem s rodičmi na návštevy pri podobných príležitostiach ako je aj táto slávnosť. Za starostu pána Hriňa sa tu veľa urobilo. Mladež tu však veľa ponúk na kultúrne vyžitie nemá. A tie problémy s prácou...“ Nuž, to sme už počuli. A pravdou tiež je, že mladých tradície, ľudová kultúra veľmi neoslovujú. Skôr tú strednú a staršiu generáciu. Tá si na oslavách 780-ročnice Chrtian prišla na svoje hlavne na vystúpení folklórneho súboru Prameň Dolná Strehová či na večernej zábave. Všetkým bez rozdielu veku však určite chutil výborný poľovnícky guľáš a občerstvenie. Nepohrdli ním ani manželia Erika a Robert Töscher. Žijú vo Viedni, ale Erika pochádza odtiaľto. Radi sem chodia. Navštíviť blízkych, oddýchnuť si od ruchu veľkomesta, opraviť čo - to na peknom starorodičovskom dome. Eriku priťahuje priateľská mentalita tunajších ľudí, pokoj, Roberta pekná ľudová architektúra. „Škoda len, že nie je viac týchto nádherných domov opravných,“ vzdychne. „Aj keď popisných čísiel je v obci asi 100, rodinných domov máme dohromady 58. Päť z nich slúži viac-menej na víkendové pobyty,“ hovorí starosta Pavel Hriň a dodáva: „Popri spomínanom rakúsko-slovenskom tu už máme vlastníka aj z Francúzska.“ Záujem o pekné domčeky v tejto dedinke teda je. Možno sa z nej stane chalupárska oblasť. Je tu pekná a hlavne čistá príroda. To sem pritiahlo pred troma rokmi aj už spomínaného Blažeja Ondrejka. Je včelárom i poľovníkom. Rád zájde do svojho rodiska aj Milan Slávik s manželkou. Obaja pracujú dlhodobo vo verejnej a štátnej správe. Milan tu prežil, ako prezrádza, rozprávkovo pekné detstvo. Prišiel si teda zaspomínať. Podobne ako väčšina z rodákov, ktorí 1.septembra prišli do Chrtian. K svojim blízkym a k svojmu srdcu blízkemu kraju. Aspoň nakrátko sa opäť stali jeho obyvateľmi a s priateľmi, spolužiakmi, známymi strávili pár pekných, nezabudnuteľných chvíľ.
Autor: R. Grebáč
