Článok pokračuje pod video reklamou
vkom na tabakový papier „Taras Buľba“.
Józsi, s akými pocitmi vítaš príchod vlastnej päťdesiatky?
Každý človek má toľko rokov, na koľko sa cíti. Ja sa napriek tomu všetkému, čo som v živote prežil, cítim byť duševne mladým a v tvorbe sviežim. Svedčí o tom aj moja tohoročná letná aktivita – Letný akvarelový tábor v Martovciach neďaleko Komárna, kde som učil mladých výtvarníkov.
Aká bola tvoja cesta k výtvarnému umeniu?
Prvým portrétom v mojich spomienkach bol portrét môjho starého otca, ktorý som ako chlapec nakreslil so zuhoľnateným drievkom na tabakový papier „Taras Buľba“. Neskôr na základnej škole som bol členom výtvarných krúžkov, vďaka ktorým som získal zopár cien na rôznych domácich i zahraničných súťažiach. Prvú sadu olejových farieb „Mánes“ som dostal od svojho krstného otca, táto však musela čakať ešte desať rokov v šuflíku. Kvôli zlomenej pravej ruke som urobil prijímacie skúšky len na SPŠ strojnícku v Košiciach. Po zlepšení synchronizácie pravej ruky s mozgom, očami i dušou som mohol pokračovať i vo výtvarných štúdiách. Stal som sa žiakom súkromnej školy u akademického maliara a grafika Ľudovíta Felda. Okrem neho boli mojimi majstrami aj akademický maliar Július Jakoby a akademický sochár Vojtech Löffler, od ktorých som si osvojil okrem rôznych maliarskych, grafických, sochárskych a reštaurátorských techník aj výtvarnú anatómiu, kompozíciu, výtvarné vnímanie a cit ku komponovaniu farieb. Samozrejme a rád to hovorím, že som od svojich majstrov zdedil aj otvorenosť a ľudskosť.
Ktoré námety uprednostňuješ vo svojej tvorbe?
V Košiciach boli hlavným námetom mojej tvorby figurálne kompozície, portréty a akty. Načrtol som však aj niektoré dominantné mestské časti. Po návrate do môjho rodného mesta v r. 1977 som so zármutkom skonštatoval, že sa búrajú tie staré časti mesta, ku ktorým ma viaže mnoho krásnych spomienok. Začal som teda maľovať staré ulice mesta. S pomocou svojich starých náčrtov a spomienok sa snažím zvečňovať minulosť Fiľakova. Všade, kde cestujem, beriem si svoj skicár, do ktorého perom či tužkou zvečňujem svoje myšlienky. Keď mám viac času, maľujem akvarely, ktorých konečná podoba sa vykryštalizuje v ateliéri. Moje kompozície ako i reštaurátorské postupy dozrievajú najprv v mojich myšlienkach a len po ich kompletnom vyriešení, začínam pracovať manuálne.
Ovocie práce výtvarníka predstavujú jeho výstavy. Kde všade si vystavoval ty?
Počet mojich domácich i zahraničných samostatných výstav k dnešnému dňu prevyšuje číslo 30. Tieto výstavy sa uskutočnili v mestách: Košice, Žilina, Budapešť, Székesfehérvár, Eger, Hurbanovo, Radvaň nad Dunajom, Chotín, Turňa nad Bodvou, Martovce, Iža, Fiľakovo, Rimavská Sobota, atď. Svoje práce som predstavil na verejnosti aj prostredníctvom 16 kolektívnych výstav, väčšinou v Maďarsku.
Kde všade sa môžeme stretnúť s tvojimi obrazmi?
Moje diela sa nachádzajú predovšetkým v početných súkromných zbierkach milovníkov výtvarného umenia – Viedeň, New York, Montreal, Toronto, Budapešť, Praha, Bratislava, Košice, Eger, Lučenec či inde. Ako reštaurátor a konzervátor pracujem najmä pre Mestské múzeum vo Fiľakove. Reštauroval som však aj rôzne umelecké diela pre súkromné zbierky – diela Árpáda Mányokiho, Árpáda a Máše Feszty, Júliusa Szabóa, Ľudovíta Fullu ...
Hovoríš, že maľovanie je tvojím životom. Myslíš si, že ti to vydrží ešte dlhé roky?
Keďže moja práca je zároveň aj mojím životom, maľovať budem dovtedy, pokiaľ mi to Stvoriteľ dovolí. Pevne dúfam, že ťa Feri, budem môcť stretnúť aj na svojej retrospektívnej výstave v roku 2047, keď budem mať 90 rokov.
Maliar, grafik, reštaurátor József Jacsmenyík sa narodil 24. 8. 1957 vo Fiľakove. V r. 1963-72 navštevoval ZDŠ s vyučovacím jazykom maďarským vo Fiľakove, v r. 1972-76 SPŠ strojnícku s vyučovacím jazykom maďarským v Košiciach. V r. 1973-77 súkromne študoval maliarstvo, grafiku, sochárstvo a reštaurátorstvo u akademického maliara Ľudovíta Felda v Košiciach. Od r. 1977 pracuje vo výtvarnom umení ako autodidakt. V r. 1976-77 bol hlavným osvetľovačom Maďarského oblastného divadla THÁLIA v Košiciach, v r. 1978-81 majstrom odbornej výchovy v ZVT Banská Bystrica. V r. 1981-91 pracoval ako konštruktér v Kovosmalte Fiľakovo a následne v r. 1991-94 bol výtvarníkom v slobodnom povolaní. Od r. 1994 pôsobí až doteraz ako reštaurátor a vedúci Mestského múzea vo Fiľakove. Jeho tvorba sa v prevažnej miere tematicky viaže k rodnému Fiľakovu, kde umelec žije.
