i leto?
„Celá rodina sme sa presťahovali do Fiľakova, takže celé letné obdobie pracujem na dome. Nájdete ma s kelňou v ruke. Nemôžem polihovať. Teraz sa však pripravujem na dve vedecké konferencie,“ prezrádza. Momentálne mu v maďarskom denníku vychádzajú každý týždeň glosy a komentáre. „Kto si myslí, že v lete je v politike uhorková sezóna, mýli sa. Tento rok sa uhoriek urodilo priam neúrekom,“ hovorí s úsmevom. Básne a novely píše spontánne. Niekedy neurobí ani čiarku pár mesiacov a inokedy ho múza kopne veľmi často. Naposledy pri maľovaní, takmer spôsobil katastrofu, lebo mal v hlave úplne iné myšlienky. Prózu si necháva uležať v hlave a až potom ju dá na papier. „V zime sa ľahšie chytá depresia, lepšie sa píšu básne. Sú dlhé večery a je iná atmosféra ako v lete,“ myslí si Zoran. Dve nové knižky má už takmer hotové, jedna je literárno-vedecká a druhou je básnická zbierka. Do októbra má pripraviť svoje rukopisy glos a komentárov, čo napísal za posledných sedem – osem rokov. Pripravuje vydať knihu. Inšpiráciu nachádza všade. Jeho publicistickú činnosť motivuje spoločenské a politické dianie. Zaoberá sa najmä nadčasovými témami. „Múza sa objednať nedá. Buď príde, alebo nie. Keď sa objaví, treba si ju udržať čo najdlhšie,“ priznáva. Chystá sa ešte niekedy pôsobiť v mestskom zastupiteľstve? „Bol som tam takmer dvanásť rokov. Som rád, že som stál pri mnohých udalostiach. No teraz už bývam a pracujem v inom meste, takže by to ani nebolo možné. Mám veľmi málo voľného času. No aj napriek tomu si myslím, že keď sa niekto narodil v Lučenci, v duši stále Lučenčanom aj ostane i keď má rád svoj nový domov. Dúfam, že moje miesto nahradia mladí, ambiciózni a šikovní ľudia,“ uzatvára svoje rozprávanie Zoran Ardamica.
Autor: Denisa Horváthová
