covala ako poštárka a dvojkolesový „tátoš“ jej uľahčoval prácu. Dnes je už na dôchodku. Motorku však nechá oddychovať v garáži len málokedy. „Kedysi som jazdievala na mopede. Potom som si kúpila lepšiu motorku. Doručovala som poštu po našej dedine aj v neďalekej osade Garážka,“ prezrádza sympatická dôchodkyňa. Na „veľké“ cesty sa na motorke neodvážila. Najďalej chodievala do susedných Rimavských Zalužian k dcére. Dnes sa na „simsonke“ preháňa len po dedine. S opravou motorky tiež nemá žiadny problém. Keď sa niečo pokazí, alebo keď niečo treba vymeniť, vystačí si sama. Bez obáv si vyhrnie rukávy, zababre ruky od oleja. „Nebojím sa rýchlosti, dokonca sa mi páčia adrenalínové športy. Tohto roku som bola v Tatrách. Vyskúšala som si bobovú dráhu. To vám bola paráda,“ zasmeje sa. Cestu do miestneho obchodu „meria“ výlučne na motorke. Aj v zime keď nie sú na ceste záveje snehu, odváži sa povoziť. „Motorka, to sú moje druhé nohy. Keď ma už tie moje neponesú, tieto ma určite nezradia,“ dodala.
Autor: - mb -
