širokou verejnosťou. Minulý týždeň v stredu uplynuli dva roky od jej smrti. Jej synček Janko oslávil druhé narodeniny a smutný otec troch detí si spomenul na výročie svadby, ktoré rovnako pripadá na tento deň.
„Neviem, či máme dnes oslavovať, alebo plakať,“ so slzami v očiach povedala svokra nebohej. Dvadsiatydeviaty august sa v jej rodine spája s radostnými aj tragickými udalosťami zároveň. V tento deň pred deviatimi rokmi sa jej syn Ján oženil s Dankou. O sedem rokov nato mu presne na výročie sobáša porodila synčeka. Netešili sa dlho. Ešte v ten deň mladá žena vydýchla naposledy. „Janko priniesol malému tortu. Ako však môžeme oslavovať, keď sme pred chvíľou zapálili sviečky na hrobe jeho manželky?“ zúfa nešťastná žena. Janka stíska v náručí. Malý chlapec mamičku pozná iba z fotografií. Jeho staršie sestry si však na ňu živo spomínajú. „Maminka bola dobrá. Je tam hore v nebíčku,“ povie staršia a zatvári sa dospelo. Aj mladý vdovec má v tej chvíli problém udržať slzy. Rana v srdci je ešte stále hlboká. Jeho život sa točí len okolo práce a detí. Novú známosť si nehľadá a na ženbu nepomýšľa. Žije len pre svoje deti, plánuje dokončiť domček v neďalekej dedine. „Začali sme ho rekonštruovať spolu s Dankou. Tešili sme sa na deň, keď sa doň nasťahujeme. Mali sme veľa plánov...“ Od dokončenia prác na dome neupustil. Sľub, ktorý si dali s manželkou, chce splniť. „Dokončím ho. Pre mňa a moje deti,“ povie odhodlane.
V rodine Kušpálovcov zostalo mnoho nezodpovedaných otázok. Dankina smrť sa im vidí zbytočná. Tehotenstvo nie je choroba. Pôrod je pre ženu prirodzená vec. Mladá žena nebola prvorodička. Problémy s dýchaním pociťovala len ku koncu tehotenstva. Upozornila na ne aj svojho gynekológa. Po pôrode sa jej stav náhle zhoršil. „Dostali sme list, v ktorom sa píše, že lekári nič nezanedbali. Aj keď som presvedčený, že všetko mohlo dopadnúť inak, nebudem sa s nikým súdiť. Na to treba peniaze, silu a čas. A nakoniec, Danku mi už žiadny rozsudok ani rozhodnutie nevráti,“ dodá Ján.