Myslela som si, že mi chce pomôcť

„Nemala som dôvod neveriť jej. Zdalo sa mi, že je úprimná a súcití so mnou. Naozaj som mala pocit, že mi chce pomôcť. Dnes už viem, že som sa mýlila. Myslím, že moje dieťa vodila k tým manželom, aby sa s dievčatkom zoznámili,“ priznáva Katarína.
Emília si dieťa zobrala a matka ho nevidela dva mesiace. Podvodníčka vsadila na jej dôverčivosť. Pod zámienkou liečenia v Tatrách dievčatko odviedla. Vydávala sa za sociálnu kurátorku a sľúbila manželom, že si môžu dieťa adoptovať. Za poplatky spojené s vybavením adopcie od nich získala takmer deväťdesiattisíc korún. Zatiaľ čo Katarína žila v presvedčení, že jej dcéra sa zotavuje v Tatrách, Vaneska mala „nový domov“ a žila s manželským párom. Najsmutnejšie na celej situácii je, že dieťa si vôbec neuvedomovalo, čo sa deje. „Zmanipulovali ju sladkými rečami, ona nevedela, že ju predali a že ma už nemá nikdy vidieť. Myslela si, že je na prázdninách a bolo jej dobre,“ tvrdí Katarína. Jej slová potvrdila aj Vaneska: „Nebolo mi smutno za maminou, lebo sme sa s tetou a ujom hrali. Nechcela by som tam ale ostať navždy. Som rada, že som zase doma.“
Vaneska mala na liečení ostať tri týždne. Keď sa však nevracala, Katarína začala Emíliu podozrievať. Tá sa vyhovárala na rôzne komplikácie a ďalšie vyšetrenia. „Liečenie“ sa pretiahlo na dva mesiace, počas ktorých Katarína nebola s dcérkou v žiadnom kontakte. „Komunikovala som len s Emíliou a s nejakými lekármi, ktorí možno ani neboli lekári. Nedali mi žiadne konkrétne informácie, len, že musím čakať. Nechápem, ako si to ďalej Emília predstavovala. Čo mi chcela časom povedať, kde je Vaneska?“ čuduje sa Katarína. Po dvoch mesiacoch, čo dievčatko nebolo v domove, sa oň začali zaujímať sociálne pracovníčky. Nakoniec ho vypátrali a oboznámili matku so situáciou. Prekvapení manželia, ktorí sa zrejme nedobrovoľne stali obeťami podvodu, Vanesku bez problémov vrátili mame.