Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Na dovolenke prežíval peklo

Mala to byť nádherná dovolenka. Po piatich dňoch sa zmenila na peklo.

Vatikán.Vatikán. (Zdroj: archív sme.sk)

VEĽKÝ KRTÍŠ. Klára Demetrovičová mala oči plné sĺz. Jej druh Ján Ďorď sa nevrátil z dovolenky v Taliansku. O tom, že sa stratil, ju informovali známi z neďalekých Dolných Príbeliec. Autobus s dovolenkármi priviezol len jeho kufor, harmoniku a kartu poistenca platnú v zahraničí, ktorú mal mať každý z účastníkov zájazdu neustále pri sebe.

„Musím brať ukľudňujúce lieky. Bojím sa o neho. Modlím sa, aby sa mi vrátil živý a zdravý,“ plakala. Predpoveď známej jasnovidky sa tentokrát splnila. „Je živý a zdravý. Je však dezorientovaný. Nevie, kde sa nachádza,“ utešovala nešťastnú ženu.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján sa napokon vrátil.

Autobus nepočkal

Zúfalstvo a bolesť, ktoré Ján prežíval, mu pripomínajú otlaky na nohách a hojace sa rany pod kolenom. Tie na duši sa však tak skoro nezahoja. Emócie pomiešané s hnevom sú nahromadené v jeho vnútri.

„Na piaty deň zájazdu som sa prihlásil na poznávací fakultatívny výlet do Ríma a Vatikánu. Mestá boli od nášho kempu vzdialené približne štyristo kilometrov. Ráno sme odchádzali zavčasu. Po príchode do Ríma som bol sklamaný z prístupu našej delegátky. Z jedného miesta na druhé sa presúvala veľmi rýchlo. Ani z výkladu som toho veľa nemal. Viacerí sa cestou stratili a potom opäť našli. Hovoril som jej: Ľudka, neste so sebou nejakú ceduľku alebo papier, tak ako som to videl u iných delegátov. Obával som sa, že sa zo skupiny niekto stratí," začne Ján svoje rozprávanie a pokračuje:

Skryť Vypnúť reklamu

„Do Vatikánu sme sa šli pozrieť metrom. Keď sme sa vracali, opäť bolo delegátke naponáhlo. To viete, v päťmiliónovom meste plnom cudzincov, je veľmi ťažké orientovať sa. Snažil som sa nastúpiť do metra spolu s členmi našej skupiny. Dvere sa mi však zatvorili tesne pred nosom,“ spomína.

Nespanikáril. Vo veľkomeste nebol prvýkrát. Z vlastných skúseností vedel, že metro premáva každých desať minúť. Na parkovisku pre autobusy stál o pätnásť minút. Ten jeho tam však už nebol.

„Bol to pre mňa šok. Zostal som sám. Bez mobilu s pár korunami v peňaženke,“ spomína dovolenkár.

Do neskorého večera čakal na námestí. Veril, že keď jeho známi, ktorých pozná už viac ako dvadsať rokov, zbadajú, že v autobuse chýba, upozornia na to delegátku. Bol presvedčený, že sa pre neho vrátia. Nestalo sa tak.

Skryť Vypnúť reklamu

„Zbadal som nejaký autobus a na ňom bol nápis miesta, kde sa nachádzal náš kemp. Potešil som sa. V nádeji, že ma dopraví k mojej skupine, som do neho nastúpil. Po sto kilometroch však zastal. Ďalej nešiel. Rozhodol som sa ďalej ísť peši,“ rozpráva Ján.

Jeho kroky smerovali do Neapolu. Šiel celú noc aj nasledujúci deň. Do mesta dorazil až na ďalšiu noc. Opuchnuté nohy ho pálili od bolesti. Pri každom kroku zatínal zuby. Nejedol, nepil. Premýšľal, či má vôbec šancu dôjsť do kempu a stihnúť odchod zájazdu na Slovensko. Na jednej zo zastávok miestnych spojov si sadol na lavičku.

„Bol som veľmi unavený. Zaspal som,“ hovorí.

V tú noc ho okradli. Okrem ďalekohľadu sa zlodejom zišla aj slovenská päťstokorunáčka.

Hladný a bez peňazí

Jána začal trápiť hlad. Peniaze na jedlo však chýbali. Potešil sa odhodenej uhorke, či strapcu hrozna. „

Pochádzam z Neniniec. Každý dedinský chlapec vie, že pes najskôr zaňuchá jedlo. Všimol som si pouličných chlpáčov, ktorí sa ponevierali po uličkách. Šiel som za nimi. Doviedli ma k pizzérii. Pri nej boli poodhadzované nedojedené zbytky. V takejto chvíli idú všetky zásady bokom. Pud sebazáchovy je silnejší. Odháňal som psov a jedol odpadky. Neskôr som sa s jedným o kúsky pizze aj delil,“ pousmeje sa.

Na svojich potulkách sa stretával s rôznymi ľuďmi. Niekoľkokrát vyhľadal aj policajtov. Nevedel im však vysvetliť, že je stratený turista. Zakaždým ho poslali preč, dokonca jedenkrát na neho vytiahli pelendrek.

„Hádam si mysleli, že som nejaký tulák alebo brigádnik. Neviem, skrátka, ani raz mi nepomohli. Len jeden sa nado mnou zľutoval a podaroval mi športovú obuv.“
Túžba vrátiť sa domov bolo jediné, čo si na svojej strastiplnej ceste želal.

„Povedal som si: Jano, tebe je súdené zomrieť tu v Taliansku,“ prehodí zamyslene.

Keď videl, ako zo stanice odchádza vlak s nápisom Miláno – Bratislava, srdce mu v hrudi zvieralo. „Tak rád by som do neho nastúpil. Nemal som si však za čo kúpiť lístok. Raz som dokonca nastúpil do jedného poľského autobusu. Aj z toho ma vyhodili,“ smutne dodá.

Pomohla mu poľská rodina

„Ja muzikant, ty muzikant,“ začul reč, ktorej pod dlhom čase rozumel. Ukrajinský hudobník, ktorý už deväť rokov hráva v zahraničí, sa nad ním zľutoval. Ján mu vyrozprával, čo sa mu prihodilo. Po dlhom čase sa osprchoval, poriadne najedol.

Nový kamarát mu navrhol, aby počkal ešte týždeň, že ho zoberie do Poľska a odtiaľ sa už nejako dostane na Slovensko.

Nakoniec sa Jánovými dobrodincami stali naozaj Poliaci. V Taliansku brigádovali. Boli mu ochotní kúpiť lístok na vlak. Z ich mobilu zavolal synovi do Čiech. Ten dal o ňom správu rodine, nadiktoval im číslo mobilu, z ktorého mu otec volal.

„Keď som v telefóne počul Klárikin hlas, rozplakal som sa ako malý chlapec,“ povie Ján a pozrie na svoju družku. Tá neváhala ani sekundu.

„Veľmi mi pomohol Fiľakovčan Štefan Bodor, ktorý pracuje v jeden zo slovenských komerčných televízií. Dodnes sme mu celá rodina nesmierne vďačná za všetko, čo pre nás urobil. Zatelefonoval na ambasádu. Bola som veľmi prekvapená, keď mu povedali, že o Jánovom zmiznutí nič nevedia,“ povie Klára. Podľa jej slov ani polícia nemala tušenie o nezvestnom turistovi. Nikto ho nehľadal, pre nikoho neexistoval.

Cestovka zatiaľ mlčí

„Dodnes ma nikto z cestovnej kancelárie neoslovil. O tom, že sa manžel stratil, som sa dozvedela len od známych. Keď som do cestovky zatelefonovala, pracovníčka ma odbila so slovami, že Ján nebol malý chlapec. Ak chcel zostať v Taliansku, tak im to mal povedať na rovinu. Z ich prístupu som hlboko sklamaná a celá rodina máme na nich ťažké srdce,“ povie rozhorčene Klára.


V Jánovom prípade dodnes zostáva mnoho nezodpovedaných otázok. Ako sa dá vysvetliť, že medzi účastníkmi zájazdu bolo približne dvadsať dlhoročných Jánových kamarátov, z ktorých ani jeden si počas cesty, dlhej takmer štyristo kilometrov, nevšimol, že Ján chýba? Prečo si delegátka pred odjazdom z Ríma nepreverila, či sú všetci v autobuse?

„Chceli sme sa jej poskladať na taxík, len aby šla nášho kamaráta hľadať. Boli sme ochotní priplatiť si aj autobus, len aby sme sa domov vracali cez Rím a Vatikán,“ povedala pred týždňom Mária Kropáčová z Dolných Príbeliec.

Ako je možné, že pracovníci ambasády a tiež policajti, sa o Jánovom zmiznutí dozvedeli až od reportéra jedného zo slovenských médií? Tých otázok je oveľa viac.

Najzarážajúcejší je aj fakt, že o Jánov osud sa nikto z cestovnej kancelárie už ďalej nezaujímal.

„Žiadne ospravedlnenie, žiadny náznak ľútosti. Janko sa našiel a ich viac nezaujíma. Delegátka je opäť v Taliansku a prípad uzavretý,“ dodá Klára. Takýto jednoduchý záver ju zďaleka neuspokojuje. Z traumy, ktorú zažila jej rodina a pekla, ktoré namiesto sľubovanej nádhernej dovolenky zažíval Ján, sa nedá vyspať a tváriť sa, že sa nič nestalo. „

Sme rozhodnutí podať na cestovnú kanceláriu žalobu. Z prístupu niektorých jej pracovníkov a najmä delegátky sme hlboko sklamaní,“ zakončila Klára.

Pokúšali telefonicky skontaktovať s centrálou cestovnej kancelárie. „Momentálne sa vám nemôžeme venovať, pretože sme na študijnom pobyte v Grécku,“ ozval sa odkazovač v bratislavskej pobočke. Vedúca banskobystrickej pobočky bola na informácie skúpa. K problému sa podľa nej môže vyjadriť len centrála.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 35 102
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 34 040
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 432
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 649
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 291
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 314
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 794
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 493
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 427
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 373
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

BKM Lučenec.

Do Lučenca pricestuje Handlová.

1 h

Pri dopravnej nehode vyhasol život 37-ročného muža z okresu Rimavská Sobota.

4 h
Kontajnery budú futbalistom slúžiť ako šatne.

Priestory sa budú môcť využívať aj na iné účely.

7 h
Vo Diľakove majú vlatné potvrdenia o vykonaní testu.

Vo Fiľakove konali rýchlo, aby testovanie prebehlo hladko.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

9 h

Nahnevaní bežkári sa už obrátili listom aj na vedenie obce Králiky, aby začalo konať.

21. jan

Správa Národného parku Nízke Tatry sa obrátila na návštevníkov prírody s výzvou.

20. jan

Už ste čítali?