Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Uhorské môže nájsť budúcnosť vo svojej minulosti

Banícke dobrodružstvo akoby v dolinách Hornohradu ani konca nemalo. Dosť čo sa od Jantárovej cesty cez Lovinku a popod Striebornú horu skoro na každom kroku kutaniská narobili, ešte aj za koryto rieky Ipeľ sa hľadači podzemných pokladov dostali. Ktože by

dnes v okolí Hradišťa a Uhorského nálezy vzácnych kovov čakal? No aj keby nič iné, už len samotné chotárne názvy o tom jasnou rečou vravia. Zlatná, či Medený potok sa dajú len ťažko dvojznačne vysvetľovať. Už v roku 1536 sa nanovo otvorenie starých, dávno zavalených baní v Uhorskom aj na písme povoľuje. Tu, rovnako ako inde v Hornohrade, zaiste už ľudia z Pilínskej či Kyjatickej kultúry svoje obydlia zakladali. A to bolo okolo roku tisíc pred Kristom. Len archeologický prieskum chýba. Meď, ktorá tvorila základ bronzu, tu bola a ten sa vtedy cenil nad zlato. O niečo neskôr, o vyše dvetisíc rokov, tu, kde dnes Uhorské leží, v roku 1332 pre farnosť desiatky vyberali. To sa už na písme zachytilo. No a desiatky platili ľudia. Kde boli ľudia, boli aj domy. Dedina, alebo aspoň osada.

Skryť Vypnúť reklamu

Naposledy banícke šťastie skúšali v Uhorskom ani nie pred sto rokmi. Ešte predtým, v roku 1898, boli tunajšie bane vymazané z knihy výhradných kutieb. Spomínali sme banícke dobrodružstvo. Vôbec nie náhodou. Naše súčasné predstavy sú spojené s priemyselnou ťažbou, no bolo to inak. Vtedajšie hľadanie kovov naozaj skôr pripomínalo dobrodružstvo. Stačili dvaja, traja odvážni a v profesii zorientovaní chlapi. Kelti boli v tomto remesle majstri nad majstrami. V našej krajine sa pohybovali pár storočí pred a po narodení Ježiša Krista. Drahé kovy hľadali v horách, tam kde boli čo najbližšie k povrchu. Z vyťažených kameňov postavili piecku. Priamo tam, na mieste nálezu, ju zapustili do zeme a vyčnievajúcu časť zahrnuli hlinou. Pravda ak tam bolo dubové alebo bukové drevo. Nebolo to veľmi odlišné od spôsobu pálenia vápna v Tuhári. Pod Tatrami sa ešte niekoľko keltských pecí zachovalo. V našom kraji si vraj podobne ešte približne pred tristo rokmi prilepšoval tavením zlata divínsky farár. Takto sa ruda odlievala až do stredoveku. Pohyb a presuny vtedajších hľadačov pokladov po rudnej ceste boli nevyhnutným javom. Na miestach kde boli nálezy bohatšie, zostávali ľudia dlhšie a založili osady. Taký je pravdepodobne základný princíp vzniku väčšiny ľudských sídiel v hornom Novohrade. Ani tu, na hornom toku Ipľa, to inak nebolo.
Neskôr sa väčšinou pôvodné kutiská len prehlbovali a rozširovali. Tiež to však ešte nebolo o priemysle. Ak mala šachta hĺbku osem metrov, bola už nad priemerom. Štôlne mávali dĺžku zvyčajne okolo 20 metrov. Dlhšia ako 80 metrov už bola výnimkou. V chotári Uhorského bola najväčším lákadlom meď. Bohatosť rudy však zďaleka nebola taká, aby tu mohla vzniknúť ďalšia Banská Štiavnica. No údolie Ipľa ponúkalo aj iné, síce menej dobrodružné, o to však stabilnejšie možnosti prežitia. Hrebeň Stolických vrchov je dodnes takmer celý pokrytý lesom. Pôda v údolí je úrodná. Nebyť stredozemskej klímy a s ňou spojených teplotných výkyvov, dopestuje sa tu takmer všetko. A to Slovania, čo sa po Keltoch do týchto krajov sťahovali, vedeli patrične zúžitkovať.
Pôvodné domce sa najprv chatrčiam podobali. Po 12. storočí ľudia už začínali kmene stromov okresávať. Strechy, tam kde bola taká možnosť, tradične robili z trstiny. Keď sa rozšírilo pestovanie obilia, domy pokrývali snopmi dlhej ražnej slamy. Musela byť vymlátená tak, aby steblá neboli polámané. Šúpy, tak sa hovorilo upraveným slameným snopom, zaväzovali povrieslami. Týmito slamenými šnúrami priväzovali šupy ku konštrukcii strechy. Špáry zrubov najprv upchávali machom, neskôr vymazávali hlinou. Aj podlahy robili z udupanej hliny. Kde bola hlina dobrá a na stene držala, vymazávali ňou chalupu celú. Podobnou technológiou stavali i hospodáske budovy a stajne pre dobytok. Domy tvorili s hospodárskymi budovami zvyčajne jeden celok. Latinsky sa tomu hovorilo porta, lebo gazdovstvo bývalo uzavreté spoločnou bránou. Z činností, ktoré si okolo domu a hospodárstva najprv robil skoro každý, sa postupne vyprofilovali špecializované remeslá.
V tomto období si však Svätoštefánska koruna upevňovala hranice svojho panstva. Práve tu, kde sa Ipeľská kotlina postupne stráca v lieviku Stolických a Veporských vrchov, mohli vstup do Panónskej nížiny veľmi dobre ustrážiť. Tak na mieste starého pohanského hradu, kde ľudia útočište pred rabujúcimi hordami nachádzali, pravdepodobne vznikla vojenská pevnosť. Volala sa Ugra, od čoho sa postupom času i asimiláciou posádky s pôvodným slovanským obyvateľstvom, dnešný názov Uhorského vytvoril. Potom už tento kraj prechádzal z rúk do rúk. Podľa toho, ako sa ktorému zemepánovi pri kráľovskom dvore darilo. Princíp bol však vždy ten istý. „My vám poskytneme ochranu, vy nám za to zaplatíte.“ Ľudia, čo obrábali pôdu, pásli dobytok alebo sa živili inak, vždy platiť museli.
Aj keď sa im isto nežilo ľahko, i tak sa v tomto kraji vždy udržali celé tisícročia. V roku 1517 bolo v Uhorskom desať usadlostí. O päťdesiat rokov už boli obývané len štyri a rovnaký počet ostal opustený. V 1598, po odchode Turkov z Novohradu, tu ľudia obývali sedemnásť domov. Trochu sa zmohli za grófa Štefana Koháryho. V roku 1770 malo Uhorské podľa jedného písomného zdroja až 895 obyvateľov. Ale to už začínala prosperovať Cinobaňa a pomaly aj neďaleký Málinec. Zároveň sa v praxi prejavovali osvietenecké opatrenia Márie Terézie a jej nariadenie o pestovaní zemiakov a kukurice. Živná pôda pre reformy bola hlavne v protestantských enklávach, medzi ktoré tunajší kraj vďaka predchádzajúcemu pôsobeniu bratríkov patril. Pre existenciu ľudí to malo mimoriadny význam. Hlavne preto, že po roku 1610, po synodách v Žiline a v Spišskom Podhradí, sa vytvorením Slovenskej evanjelickej správy do farností dostala Čeština a česká literatúra. Slováci na rozdiel od latinčiny češtine rozumeli a tak sa aj medzi obyčajných ľudí mohla šíriť vzdelanosť. V konečnom dôsledku to zabránilo aj postupu násilnej maďarizácie. Možno i to umožnilo okolo roku 1800 Uhorskému pomerne slušnú prosperitu.
Dnes má Uhorské 578 obyvateľov. Jozef Sakala, ktorý je starostom už piate volebné obdobie, si myslí, že je to vzhľadom na súčasné pomery v Hornohrade ešte pomerne dobré. „Dôchodcov máme 115 a nezamestnaných 84. Dlhodobo pracuje v zahraničí 22 ľudí. Veľmi dobre prosperuje naša škola. Má dve triedy s dvadsiatimiôsmimi deťmi pre prvý až štvrtý ročník a 22 škôlkárov. Akurát začiatkom prázdnin sme im v zastupiteľstve schvaľovali právnu subjektivitu. Naša dedina mala v tomto okolí vždy postavenie strediskovej obce a darí sa nám ho zachovávať dodnes. Dosť dobre sa drží poľnohospodárska spoločnosť, ktorá vznikla z bývalého družstva. Venujú sa rastlinnej výrobe a teraz začali aj s chovom oviec. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja máme spoločný v rámci mikroregiónu Hornohrad. V rokoch 1993 až 1994 sme vybudovali v celej obci kanalizačnú sieť a čistiareň odpadových vôd. Smola je, že tá má kapacitu na oveľa väčšie množstvo odpadových vôd ako produkuje naša dedina. Budeme asi nútení vymeniť celú čistiacu technológiu. Pôvodne bola projektovaná aj pre okolité obce. Málokto však dnes má na budovanie novej kanalizácie a tak sme v tom ostali sami. V jednej časti dediny ešte potrebujeme dokončiť vodovod. Na aktivitu obyvateľov sa tiež nemôžem sťažovať. Dobre funguje Obecný športový klub. Hlavne futbalisti, ale hrá sa aj volejbal a nohejbal. Aspoň v rámci Hornohradu. Máme veľmi dobré poľovnícke združenie a hasičov. Aj zábavy má kto zorganizovať, aj rôzne kultúrne programy. Na výročie SNP, ktoré i ja považujem za sviatok, ktorý si úctu zaslúži, pravidelne organizujeme stretnutie pri vatre. No, nežije sa nám tu až tak zle. Viete, nie som tunajší rodák, ale tento kraj mi mimoriadne prirástol k srdcu. Zlé je to, že sa veľmi ťažko hľadá pre obec nová perspektíva.“
Uhorské, na rozdiel od mnohých iných obcí, však má aj nejaké rozvojové zámery. Podľa starostu je poloha dediny výhodná pre rozvoj turistiky. Možnosti ponúkajú najmä okolité pahorky Slovenského rudohoria. Núka sa i možnosť prepojenia na tradičnú turistickú lokalitu v Kokave – Háji. Lepšie využiť by sa mohla aj tunajšia vodná nádrž. Majú už preskúmané a pre potenciálnu ťažbu vyhradené ložisko takmer čistej kaolínovej hliny. Vidia i dobré predpoklady pre rozvoj agroturistiky. Len bude treba niekde začať, lebo u nás dobrý príklad najviac priťahuje. Začať by sa možno mohlo od minulosti, od tradícií. Neraz sme už spomínali, že aj najčerstvejšia súčasnosť je ňou najmenej z dvoch tretín stvorená. A Uhorské má veľmi bohaté tradície. Hlavne remeselné.
Remeslá, podobne ako všade v Novohrade, sa aj tu rozvíjali podľa potrieb a miestnych zdrojov materiálov. Napríklad mlyn neprestajne fungoval 420 rokov. Od roku 1570. Väčšina remesiel však mala drevené základy. V Uhorskom sa robila stolárčina, tesárstvo i kolárstvo. Boli tu aj garbiari, kožušníci, obuvníci a krajčíri. Celé okolie v druhej polovici 19. storočia začalo prosperovať, takže to už neboli majstri hocijakí. Špecializáciou, keďže dopyt bol, sa mnohí remeselníci dostali na vysokú profesionálnu úroveň. Boli to aj remeslá v kraji dosť zriedkavé. Kováčstvo sa neobmedzovalo len na opravy. Miestni kováči robili aj veľa nových predmetov do domácností, záhrad i na pole a do lesa. Rozšírená bola výroba dreveného riadu. Lyžíc, vahanov, korýtok a podobne. Dobre sa darilo včelárstvu. Ale štapikárstvo bolo rozšírené málokde tak ako v Uhorskom. Takmer prerástlo z remesla na priemysel. Štapikárstvo by sa iným slovom dalo možno nazvať obručiarstvom. Nie je to však celkom ono. V podstate to bola výroba obručí z húžvy na spevnenie drevených nádob. Možno sa vám v pamäti vybaví voľakedajšia geletka s bryndzou. Obruč z húžvy čo ju držala pokope, to bol výsledný produkt spomínaného štapikárstva. Najťažším orieškom je vraj dobrá húžva. Treba na ňu mladý kmienok stromčeka, ktorý sa dá rozštiepiť po celej dĺžke. Takýto štiepanec sa potom osobitnou technológiou pohúžval a spojil do tvaru obruče. Štapikári svoje výrobky odvážali až do Budapešti. Bolo to na prácu náročné remeslo, ale výrobok sa dal exportovať takmer na 100 percent. Ktovie či by ho dnes ešte niekto ovládal?
Teraz sa ani v Uhorskom nevenuje domácemu remeslu takmer nikto. Dôvodom je, že po takýchto tovaroch nie je dostatočný dopyt. Export remeselných výrobkov, ktoré by už mali viac menej charakter suvenírov alebo úžitkového umenia, nemá kto organizovať. Cudzinci tiež len prefrčia po voľakedajšej Jantárovej ceste a miestni zas majú ledva na prežitie. Starosta spomínal turistiku ako jednu z možností pre budúcnosť tohto kraja. Prvý krok už spravili vyznačením cyklistického náučného chodníka. Je to dobré, ale samo to ešte nestačí. No ak by sa povedzme len tie danosti ľudí a krajiny, ktoré spomíname v našich článkoch pospájali a solídne spropagovali, začalo by to byť o niečom inom. Vo vyspelých štátoch Únie volajú cestovný ruch turistickým priemyslom. Asi preto, že na ňom participujú takmer všetky výrobné odvetvia. Za zamyslenie to stojí!

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  3. Crème de la crème po slovensky
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  1. Crème de la crème po slovensky
  2. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  4. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  5. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  8. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 25 303
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 109
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 962
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 148
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 919
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 678
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 161
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 953
  9. Po Slovensku na motorke 5 444
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 4 864
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pandemická situácia na Slovensku sa stále zlepšuje, hoci sa pozitívny trend spomalil.

V ďalších okresoch nášho regiónu sa pandemická situácia nezlepšila.


(rv) a 1 ďalší 9 h
Symbolickým prestrihnutím pásky slávnostne odovzdali vynovené dieľnw v Strednej odbornej škole vo Fiľakove Pásku prestrihli (zľava: riaditeľ školy Attila Varga,riaditeľ odboru školstva Úradu BBSK Miroslav Martiš, predseda BBSK Ján Lunter a primátor Fiľakova Attila Agócs.

Môže sa pochváliť špičkovými dielňami, vďaka nim žiakov lepšie pripraví pre trh práce.


(rv) 11 h
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote

Cieľom podujatia je propagácia a popularizácia archeológie v regióne Gemer-Malohont.


TASR 12 h
Ilustračné foto.

Po zrušení odberových miest budú musieť Tisovčania pre absolvovanie antigénového testu dochádzať do susedných miest.


TASR 21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

K príčine smrti sa vyjadria, až keď budú k dispozícii laboratórne výsledky. Predbežne to s očkovaním nesúvislo.


15. jún

Podobné prípady sa stali na viacerých miestach Slovenska.


17 h

Osoba na 15 metrov štvorcových už nie je limitom pre prevádzky v zelených a žltých okresoch.


TASR 14. jún

Zrazená osoba utrpela doposiaľ nezistené zranenia.


SITA 15. jún

Už ste čítali?