Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Uhorské môže nájsť budúcnosť vo svojej minulosti

Banícke dobrodružstvo akoby v dolinách Hornohradu ani konca nemalo. Dosť čo sa od Jantárovej cesty cez Lovinku a popod Striebornú horu skoro na každom kroku kutaniská narobili, ešte aj za koryto rieky Ipeľ sa hľadači podzemných pokladov dostali. Ktože by

dnes v okolí Hradišťa a Uhorského nálezy vzácnych kovov čakal? No aj keby nič iné, už len samotné chotárne názvy o tom jasnou rečou vravia. Zlatná, či Medený potok sa dajú len ťažko dvojznačne vysvetľovať. Už v roku 1536 sa nanovo otvorenie starých, dávno zavalených baní v Uhorskom aj na písme povoľuje. Tu, rovnako ako inde v Hornohrade, zaiste už ľudia z Pilínskej či Kyjatickej kultúry svoje obydlia zakladali. A to bolo okolo roku tisíc pred Kristom. Len archeologický prieskum chýba. Meď, ktorá tvorila základ bronzu, tu bola a ten sa vtedy cenil nad zlato. O niečo neskôr, o vyše dvetisíc rokov, tu, kde dnes Uhorské leží, v roku 1332 pre farnosť desiatky vyberali. To sa už na písme zachytilo. No a desiatky platili ľudia. Kde boli ľudia, boli aj domy. Dedina, alebo aspoň osada.

Skryť Vypnúť reklamu

Naposledy banícke šťastie skúšali v Uhorskom ani nie pred sto rokmi. Ešte predtým, v roku 1898, boli tunajšie bane vymazané z knihy výhradných kutieb. Spomínali sme banícke dobrodružstvo. Vôbec nie náhodou. Naše súčasné predstavy sú spojené s priemyselnou ťažbou, no bolo to inak. Vtedajšie hľadanie kovov naozaj skôr pripomínalo dobrodružstvo. Stačili dvaja, traja odvážni a v profesii zorientovaní chlapi. Kelti boli v tomto remesle majstri nad majstrami. V našej krajine sa pohybovali pár storočí pred a po narodení Ježiša Krista. Drahé kovy hľadali v horách, tam kde boli čo najbližšie k povrchu. Z vyťažených kameňov postavili piecku. Priamo tam, na mieste nálezu, ju zapustili do zeme a vyčnievajúcu časť zahrnuli hlinou. Pravda ak tam bolo dubové alebo bukové drevo. Nebolo to veľmi odlišné od spôsobu pálenia vápna v Tuhári. Pod Tatrami sa ešte niekoľko keltských pecí zachovalo. V našom kraji si vraj podobne ešte približne pred tristo rokmi prilepšoval tavením zlata divínsky farár. Takto sa ruda odlievala až do stredoveku. Pohyb a presuny vtedajších hľadačov pokladov po rudnej ceste boli nevyhnutným javom. Na miestach kde boli nálezy bohatšie, zostávali ľudia dlhšie a založili osady. Taký je pravdepodobne základný princíp vzniku väčšiny ľudských sídiel v hornom Novohrade. Ani tu, na hornom toku Ipľa, to inak nebolo.
Neskôr sa väčšinou pôvodné kutiská len prehlbovali a rozširovali. Tiež to však ešte nebolo o priemysle. Ak mala šachta hĺbku osem metrov, bola už nad priemerom. Štôlne mávali dĺžku zvyčajne okolo 20 metrov. Dlhšia ako 80 metrov už bola výnimkou. V chotári Uhorského bola najväčším lákadlom meď. Bohatosť rudy však zďaleka nebola taká, aby tu mohla vzniknúť ďalšia Banská Štiavnica. No údolie Ipľa ponúkalo aj iné, síce menej dobrodružné, o to však stabilnejšie možnosti prežitia. Hrebeň Stolických vrchov je dodnes takmer celý pokrytý lesom. Pôda v údolí je úrodná. Nebyť stredozemskej klímy a s ňou spojených teplotných výkyvov, dopestuje sa tu takmer všetko. A to Slovania, čo sa po Keltoch do týchto krajov sťahovali, vedeli patrične zúžitkovať.
Pôvodné domce sa najprv chatrčiam podobali. Po 12. storočí ľudia už začínali kmene stromov okresávať. Strechy, tam kde bola taká možnosť, tradične robili z trstiny. Keď sa rozšírilo pestovanie obilia, domy pokrývali snopmi dlhej ražnej slamy. Musela byť vymlátená tak, aby steblá neboli polámané. Šúpy, tak sa hovorilo upraveným slameným snopom, zaväzovali povrieslami. Týmito slamenými šnúrami priväzovali šupy ku konštrukcii strechy. Špáry zrubov najprv upchávali machom, neskôr vymazávali hlinou. Aj podlahy robili z udupanej hliny. Kde bola hlina dobrá a na stene držala, vymazávali ňou chalupu celú. Podobnou technológiou stavali i hospodáske budovy a stajne pre dobytok. Domy tvorili s hospodárskymi budovami zvyčajne jeden celok. Latinsky sa tomu hovorilo porta, lebo gazdovstvo bývalo uzavreté spoločnou bránou. Z činností, ktoré si okolo domu a hospodárstva najprv robil skoro každý, sa postupne vyprofilovali špecializované remeslá.
V tomto období si však Svätoštefánska koruna upevňovala hranice svojho panstva. Práve tu, kde sa Ipeľská kotlina postupne stráca v lieviku Stolických a Veporských vrchov, mohli vstup do Panónskej nížiny veľmi dobre ustrážiť. Tak na mieste starého pohanského hradu, kde ľudia útočište pred rabujúcimi hordami nachádzali, pravdepodobne vznikla vojenská pevnosť. Volala sa Ugra, od čoho sa postupom času i asimiláciou posádky s pôvodným slovanským obyvateľstvom, dnešný názov Uhorského vytvoril. Potom už tento kraj prechádzal z rúk do rúk. Podľa toho, ako sa ktorému zemepánovi pri kráľovskom dvore darilo. Princíp bol však vždy ten istý. „My vám poskytneme ochranu, vy nám za to zaplatíte.“ Ľudia, čo obrábali pôdu, pásli dobytok alebo sa živili inak, vždy platiť museli.
Aj keď sa im isto nežilo ľahko, i tak sa v tomto kraji vždy udržali celé tisícročia. V roku 1517 bolo v Uhorskom desať usadlostí. O päťdesiat rokov už boli obývané len štyri a rovnaký počet ostal opustený. V 1598, po odchode Turkov z Novohradu, tu ľudia obývali sedemnásť domov. Trochu sa zmohli za grófa Štefana Koháryho. V roku 1770 malo Uhorské podľa jedného písomného zdroja až 895 obyvateľov. Ale to už začínala prosperovať Cinobaňa a pomaly aj neďaleký Málinec. Zároveň sa v praxi prejavovali osvietenecké opatrenia Márie Terézie a jej nariadenie o pestovaní zemiakov a kukurice. Živná pôda pre reformy bola hlavne v protestantských enklávach, medzi ktoré tunajší kraj vďaka predchádzajúcemu pôsobeniu bratríkov patril. Pre existenciu ľudí to malo mimoriadny význam. Hlavne preto, že po roku 1610, po synodách v Žiline a v Spišskom Podhradí, sa vytvorením Slovenskej evanjelickej správy do farností dostala Čeština a česká literatúra. Slováci na rozdiel od latinčiny češtine rozumeli a tak sa aj medzi obyčajných ľudí mohla šíriť vzdelanosť. V konečnom dôsledku to zabránilo aj postupu násilnej maďarizácie. Možno i to umožnilo okolo roku 1800 Uhorskému pomerne slušnú prosperitu.
Dnes má Uhorské 578 obyvateľov. Jozef Sakala, ktorý je starostom už piate volebné obdobie, si myslí, že je to vzhľadom na súčasné pomery v Hornohrade ešte pomerne dobré. „Dôchodcov máme 115 a nezamestnaných 84. Dlhodobo pracuje v zahraničí 22 ľudí. Veľmi dobre prosperuje naša škola. Má dve triedy s dvadsiatimiôsmimi deťmi pre prvý až štvrtý ročník a 22 škôlkárov. Akurát začiatkom prázdnin sme im v zastupiteľstve schvaľovali právnu subjektivitu. Naša dedina mala v tomto okolí vždy postavenie strediskovej obce a darí sa nám ho zachovávať dodnes. Dosť dobre sa drží poľnohospodárska spoločnosť, ktorá vznikla z bývalého družstva. Venujú sa rastlinnej výrobe a teraz začali aj s chovom oviec. Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja máme spoločný v rámci mikroregiónu Hornohrad. V rokoch 1993 až 1994 sme vybudovali v celej obci kanalizačnú sieť a čistiareň odpadových vôd. Smola je, že tá má kapacitu na oveľa väčšie množstvo odpadových vôd ako produkuje naša dedina. Budeme asi nútení vymeniť celú čistiacu technológiu. Pôvodne bola projektovaná aj pre okolité obce. Málokto však dnes má na budovanie novej kanalizácie a tak sme v tom ostali sami. V jednej časti dediny ešte potrebujeme dokončiť vodovod. Na aktivitu obyvateľov sa tiež nemôžem sťažovať. Dobre funguje Obecný športový klub. Hlavne futbalisti, ale hrá sa aj volejbal a nohejbal. Aspoň v rámci Hornohradu. Máme veľmi dobré poľovnícke združenie a hasičov. Aj zábavy má kto zorganizovať, aj rôzne kultúrne programy. Na výročie SNP, ktoré i ja považujem za sviatok, ktorý si úctu zaslúži, pravidelne organizujeme stretnutie pri vatre. No, nežije sa nám tu až tak zle. Viete, nie som tunajší rodák, ale tento kraj mi mimoriadne prirástol k srdcu. Zlé je to, že sa veľmi ťažko hľadá pre obec nová perspektíva.“
Uhorské, na rozdiel od mnohých iných obcí, však má aj nejaké rozvojové zámery. Podľa starostu je poloha dediny výhodná pre rozvoj turistiky. Možnosti ponúkajú najmä okolité pahorky Slovenského rudohoria. Núka sa i možnosť prepojenia na tradičnú turistickú lokalitu v Kokave – Háji. Lepšie využiť by sa mohla aj tunajšia vodná nádrž. Majú už preskúmané a pre potenciálnu ťažbu vyhradené ložisko takmer čistej kaolínovej hliny. Vidia i dobré predpoklady pre rozvoj agroturistiky. Len bude treba niekde začať, lebo u nás dobrý príklad najviac priťahuje. Začať by sa možno mohlo od minulosti, od tradícií. Neraz sme už spomínali, že aj najčerstvejšia súčasnosť je ňou najmenej z dvoch tretín stvorená. A Uhorské má veľmi bohaté tradície. Hlavne remeselné.
Remeslá, podobne ako všade v Novohrade, sa aj tu rozvíjali podľa potrieb a miestnych zdrojov materiálov. Napríklad mlyn neprestajne fungoval 420 rokov. Od roku 1570. Väčšina remesiel však mala drevené základy. V Uhorskom sa robila stolárčina, tesárstvo i kolárstvo. Boli tu aj garbiari, kožušníci, obuvníci a krajčíri. Celé okolie v druhej polovici 19. storočia začalo prosperovať, takže to už neboli majstri hocijakí. Špecializáciou, keďže dopyt bol, sa mnohí remeselníci dostali na vysokú profesionálnu úroveň. Boli to aj remeslá v kraji dosť zriedkavé. Kováčstvo sa neobmedzovalo len na opravy. Miestni kováči robili aj veľa nových predmetov do domácností, záhrad i na pole a do lesa. Rozšírená bola výroba dreveného riadu. Lyžíc, vahanov, korýtok a podobne. Dobre sa darilo včelárstvu. Ale štapikárstvo bolo rozšírené málokde tak ako v Uhorskom. Takmer prerástlo z remesla na priemysel. Štapikárstvo by sa iným slovom dalo možno nazvať obručiarstvom. Nie je to však celkom ono. V podstate to bola výroba obručí z húžvy na spevnenie drevených nádob. Možno sa vám v pamäti vybaví voľakedajšia geletka s bryndzou. Obruč z húžvy čo ju držala pokope, to bol výsledný produkt spomínaného štapikárstva. Najťažším orieškom je vraj dobrá húžva. Treba na ňu mladý kmienok stromčeka, ktorý sa dá rozštiepiť po celej dĺžke. Takýto štiepanec sa potom osobitnou technológiou pohúžval a spojil do tvaru obruče. Štapikári svoje výrobky odvážali až do Budapešti. Bolo to na prácu náročné remeslo, ale výrobok sa dal exportovať takmer na 100 percent. Ktovie či by ho dnes ešte niekto ovládal?
Teraz sa ani v Uhorskom nevenuje domácemu remeslu takmer nikto. Dôvodom je, že po takýchto tovaroch nie je dostatočný dopyt. Export remeselných výrobkov, ktoré by už mali viac menej charakter suvenírov alebo úžitkového umenia, nemá kto organizovať. Cudzinci tiež len prefrčia po voľakedajšej Jantárovej ceste a miestni zas majú ledva na prežitie. Starosta spomínal turistiku ako jednu z možností pre budúcnosť tohto kraja. Prvý krok už spravili vyznačením cyklistického náučného chodníka. Je to dobré, ale samo to ešte nestačí. No ak by sa povedzme len tie danosti ľudí a krajiny, ktoré spomíname v našich článkoch pospájali a solídne spropagovali, začalo by to byť o niečom inom. Vo vyspelých štátoch Únie volajú cestovný ruch turistickým priemyslom. Asi preto, že na ňom participujú takmer všetky výrobné odvetvia. Za zamyslenie to stojí!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  2. Bezbariérové vozidlo
  3. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  4. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Zelená Bratislava
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Ruža zmeny
  9. Úpravy automobilov pre ZŤP
  10. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 735
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 148
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 731
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 726
  5. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 12 157
  6. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 11 122
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 9 700
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 092
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 082
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 012
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Marek Penksa dal vo vrcholovom futbale vyše 70 gólov. Nadviaže na neho syn Marco?

ROZHOVOR: Supertalent Le Giang chodil do repre z tretej ligy. Profi kariéru vymenil aj za prácu na vleku

Futbalovému klenotu z Novohradu Emilovi Le Giangovi predpovedali veľkú budúcnosť.

Emil Le Giang.

Na Gemeri má vzniknúť nová turistická atrakcia

Mala by sa ňou stať desaťročia nevyužívaná banská štôlňa Ladislav v Železníku, časti obce Sirk v Revúckom okrese.

Štôlňa Ladislav v Železníku.

V Banskobystrickom kraji sú už tri zariadenia sociálnych služieb v karanténe

Župa pripravuje aj pravidelné preventívne testovanie zamestnancov svojich zariadení sociálnych služieb.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?