Huby dobiehajú, čo zameškali

arí sa im aj v okolí Ďubákova. Pán Ladislav Škrabák tu minulý týždeň našiel kilového dubáka. „Mám 66 rokov, ale takého veľkého som zatiaľ nenašiel. A to chodím do hory od svojich dvanástich rokov. Huby ma naučila zbierať mama. Varila z nich výbornú polievku. Na dubáku – obrovi si pochutila celá rodina. Huby zvykneme sušiť, ale aj popražiť, dať do pohára a sterilizovať. Cez zimu chutia ako čerstvé. Najlepšie sú na cibuľke s vajíčkom. V okolí Ďubákova tohto roku rástli najmä osikovce. Také s červenou hlavičkou. Rastú pod brezami. Aj dnes sa chystám na huby. Začínajú rásť dubáky,“ hovorí Ladislav. Pred dvoma rokmi stretol v lese medveďa. „Počul som veľký lomoz a o chvíľu stál predo mnou. Veľmi som sa zľakol. Začal som kričať. Asi som ho vyľakal, lebo ušiel. Tak rýchlo som sa z lesa nikdy domov nevrátil ako vtedy. Dovtedy som chodil do hory sám. No ako ma ten medvedisko vyľakal, chodím s manželkou alebo so synom,“ tvrdí Ďubákovčan. Kto podľa neho raz prepadne hubárskej vášni, už sa jej nezbaví. Nájsť rodinku dubákov, či osikovcov usadených pod smrekom, či brezou je ozajstným zážitkom.