hvost, začal som si byť istý. Bol to škorpión. Škorpión v lučenskom paneláku,“ spomína na neobvyklý zážitok Peter. Škorpióna si pravdepodobne v batožine priviezol z Chorvátska.
„Pracujem v chorvátskom prímorskom meste Rijeka,“ hovorí dvadsaťštyriročný Peter Ďurčík z Lučenca. Tak ako mnohí jeho rovesníci bol nútený hľadať si zamestnanie v zahraničí. „Som elektrotechnik, ale doma som primeranú robotu nenašiel. Už dva mesiace robím na stavbe v spomínanej Rijeke. Neďaleko stavby aj bývame. Je to taký skalnatý terén. Videl som tam už všelijaké tvory. Hady, jašterice. Také čo u nás nevidíte. Teraz sa tam premnožili maličké čierne mušky. Lietajú po tme a keď vám vlezú do izby, nie je to žiadna sranda. Ráno máte aj centimetrové hrče po štípancoch. Ak si ich rozškriabete, tak sú z toho poriadne hnisavé rany. Ale škorpióna som tam doteraz nevidel. Domáci nám však o nich hovoril. Vraj sa držia na skalách. Aj tam, kde staviame bytovky. Ani chlapci na stavbe nespomínali, že videli škorpióna. Nuž veru, bol to pre mňa poriadny šok. A to som bol už druhý deň doma! Neviem ako by som sa tváril, keby mi bol vliezol do postele alebo do šiat. Musel byť niekde v batožine, ktorú som hneď nevybaľoval,“ uvažuje Peter.
O škorpiónoch toho veľa nevedel. Najprv ho len s rešpektom pozoroval. V hlave sa mu rojili rôzne myšlienky. Najjednoduchšie by bolo zašliapnuť ho a bolo by po starostiach. Veď neraz počul, že také uštipnutie môže pokojne usmrtiť človeka. No v Rijeke smrteľné nebezpečenstvo nikto nespomínal. Potom si uvedomil, že každý má právo na život a okrem toho sú aj chránené. Rozhodol sa, že ho zachráni.
Netuší, ako sa mu mohol škorpión dostať do batožiny. Neuvedomil si ani to, že na hranici ho mohli obviniť z nezákonného prevážania chráneného živočícha.
„To hádam nie. Veď som o ňom nevedel. Do batoha mi možno vošiel preto, že aj pri mori sa už začalo ochladzovať. No neviem to isto,“ povie Peter. Doma je už druhý týždeň. O škorpióna sa teda stará už 14 dní.
„Dal som ho do tejto mištičky. Pravdu povediac, nevedel som čo, s ním robiť. No našiel som doma knihu, kde sa aspoň čo to o škorpiónoch písalo. Predtým som choval akváriové rybky a tak som ho aj nakŕmil. Chytil som mu muchu a dal som ju do rajničky. Ráno tam už bol z muchy len korpus. Dôsledne vycicaný. Neviem, ako muchu ulovil. Mištička je dosť veľká. Kým som ho pozoroval, nič sa nedialo. Už ich skonzumoval tri.“
Do predajne exotických živočíchov ho odmieta odniesť. „Nie. Už som sa rozhodol. Zoberiem ho naspäť. Do Chorvátska sa vraciam už na budúci týždeň. Tam ho niekde pustím. Možno sa zachráni.“
Nebojíš sa, že ťa obvinia z pašovania?
„To by bol poriadny paradox. Keď som hľadal informácie o škorpiónoch, dozvedel som sa, že u nás síce škorpióny žijú, ale len veľmi zriedkavo. V roku 1959 ich objavili pri priehrade Slapy v Českej republike. To by hádam nikto neuveril, že pašujem do Chorvátska tvora, ktorý sa tam vyskytuje takmer bežne a to ešte z krajiny, v ktorej ho takmer nepoznajú.“
Čo by si robil, keby ťa poštípal?
„Veru neviem? Ošetril by som si to. Nejako stiahol, aby sa otrávená krv nešírila ďalej.“
Nuž, či sa Petrovi podarí „svojho“ škorpióna zachrániť, je otázne. Jedno je však isté. Človek si občas v batožine môže domov priniesť aj čierneho pasažiera.
Škorpióny sa vyhýbajú slnečnému svetlu
Škorpióny sú rozšírené hlavne v tropickom a subtropickom pásme. V Európe je ich domovom južné Španielsko, juh Francúzska, Taliansko, Chorvátsko, Macedónsko, Albánsko, Grécko, Bulharsko a Turecko. Škorpióny sa vyhýbajú priamemu slnečnému svetlu. Možno ich nájsť pod kameňmi, pod kôrou paliem a na tmavých miestach. Prevažná väčšina bodnutí škorpiónom končí odznením lokálnych príznakov, ktoré zvyčajne zmiznú v priebehu 12 až 36 hodín. Zvláštnu pozornosť treba venovať deťom, alergikom a ľuďom, ktorí sú bodnutí do silno prekrvenej časti tela (končeky prstov, hlava, šija). Dôležité je postihnutého upokojovať. Škorpióny sú obávané živočíchy a ich bodnutie nezriedka vyvolá ťažký psychický šok. Odporúča sa umyť ranu mydlovou vodou, priložiť studený obklad, zdvihnúť končatinu do úrovne srdca, tlmiť bolesť analgetikami a vyhľadať lekára.
