S turistikou začala Valéria ako 50-ročná. Pracovala v závode Poľana, kde mali Komisiu pre šport. S kolegami a kolegyňami sa rozhodli, že budú zdolávať vrchy spoločne. Odvtedy absolvovala 274 výstupov. Svoje úspechy má zvečnené na fotografiách a tie si všetky odložila do veľkého a dnes už aj hrubého zošita. Pri pohľade na čiernobiele a farebné fotky sa Valérii vybaví množstvo spomienok. „Mojim najväčším víťazstvom bol výstup na Gerlachovský štít. Som hrdá, že som ho zvládla. No tých výstupov bolo veľmi veľa. Bez problémov som absolvovala túry na Skalnaté pleso, Kriváň, Priečne a Bystré sedlo, Donovaly, Prašivú, Kozí chrbát, Kráľovu Hoľu a mnoho iných. Vtedy som sa vôbec nebála toho, že sa mi niečo môže stať. Mala som dobrú kondíciu,“ prezrádza Valéria. Raz museli jej priateľku brať na nosidlách šiesti záchranári, lebo sa zranila. Výstup vtedy nedokončili. To sa im, našťastie, prihodilo len raz. Zúčastnila sa aj medzinárodného turistického zrazu, Divínskej štyridsiatky a každý rok nevynechá Novoročný výstup na Javor. Na túry sa chodilo za každého počasia. Nezastrašil ich ani sneh, ľad a dážď. „Keď sme išli na dvojdňovú hrebeňovku, stále pršalo. Bolo hrozné počasie, ale zvládli sme to. Najdlhšia túra trvala 14 hodín. Išli sme z Donovál až do Turčianskych Teplíc,“ objasňuje. Veľmi sa jej páčilo na Andrejovej chate, o ktorú sa vraj starajú len turisti. Trochu ju vystrašilo to, že všade naokolo cítila pach medveďov. Raz dokonca s kamarátom pripevnili na spadnutý konár odpadky, aby sa k nim medvede nepriblížili. Do čara turistiky zasvätila aj svoju vnučku Katku. Tá ju zvykla potom sprevádzať. No najčastejšie chodila všade s chlapmi, ženy vraj nemali takú výdrž. Napriek svojmu veku Valéria stále pracuje ako ekonómka, realizuje sa v charite a 25 rokov cvičí. „Ráno si stále robím program. Turistika je stále u mňa na prvom mieste. Zbožňujem, keď cítim, ako vonia zem. Najkrajší pohľad na krajinu je z vrcholov hôr,“ dodáva s úsmevom.
Autor: Denisa Horváthová