škou lacného alkoholu sa počastujú priamo pri pozostatkoch nebožtíkov.
Nevedno, či alkohol, alebo „zlatokopecké“ chúťky ich privedú k tomu, aby prebili tehlovú strechu, ktorá ich delí od rakiev. Tak tomu bolo aj pred týždňom. „Vždy cez víkend chodievam k oteckovmu hrobu. Aj v uplynulú nedeľu som zašla na cintorín. Neďaleko nášho hrobu je stará hrobka. Dvere na nej chýbajú už dlhšiu dobu. Keď som prechádzala okolo, naskytol sa mi hrozný pohľad. Vyrúbaná stena a odtiaľ trčala stará čierna rakva s kovaním,“ zatelefonovala do redakcie nahnevaná Lučenčanka. Okrem hanobenia hrobiek sa posťažovala aj na zlodejov, ktorí jej už niekoľkokrát ukradli z hrobu umelé kvety. Podľa nej nie je sama. „Veľakrát stretnem na cintoríne známych a majú rovnaký problém. Čím krajšia kytica, tým skôr zmizne,“ dodala.
Máloktorá stará hrobka má neporušený vchod. Najmä tie, ktoré už niekoľko rokov nikto z pozostalej rodiny nenavštevuje, sú v žalostnom stave. Okrem vandalov ich veľakrát navštívia aj bezdomovci. Všade zanechajú svoju vizitku v podobe porozhadzovaných fliaš a rôznych odpadkov. Dokonca sa stane, že si hrobku „pomýlia“ so záchodom. Lučenský cintorín sme navštívili v stredu ráno. Truhlu, ktorá ešte pred pár dňami trčala z výklenku, sme nenašli. Len čerstvo zamurovaná stena svedčila o tom, že naša sťažovateľka mala pravdu. „Na prebitú stenu spoza ktorej bola vidieť truhla, nás upozornili občania. Hneď sme vykonali nápravu a stenu opäť zamurovali,“ hovorí Branislav Drugda, správca cintorína. Aj jemu robia nespratníci vrásky na čele. Veľakrát treba odpratávať pozostatky neželaných návštev. „Pred dvomi týždňami sme prichytili na cintoríne obyvateľa neďalekej osady. Kradol železo. Nahlásili sme to polícii. Som tu každý deň, poprosil som aj susedov, aby mi okamžite zatelefonovali v prípade, že na cintoríne zbadajú niečo podozrivé. Máme veľmi dobrú spoluprácu s mestskou políciou. Jej príslušníci sem chodievajú počas celého dňa, dokonca aj cez víkendy. Na autách, pešo aj na bicykloch. Čo sa týka starých hrobiek, myslím si, že vždy budú lákadlom pre rôzne asociálne živly. Pozerám sa na ne ako na stavby, ktoré znamenajú kúsok histórie. Mrzí ma, keď ich niekto úmyselne poškodzuje. Aspoň cintorín by mal byť miestom úcty a to nielen teraz v „preddušičkovom“ čase, ale po celý rok,“ dodal správca.