Nedeľa, 17. január, 2021 | Meniny má NatašaKrížovkyKrížovky

Lekára z Klenovca miestni volajú „Doktor z hôr“

Sú lekári, ktorých popularita za ich obvodom končí. No sú aj takí „obvoďáci“, o ktorých sa hovorí aj v iných rajónoch. Ján Šoltés patrí medzi nich. Volajú ho aj Doktorom z hôr. V slovenských médiách sa už o ňom písalo. Bodaj by nie! Pre novinárov je lákav

ým sústom. Ani sa vám veriť nechce, že lekár v dnešnom pretechnizovanom svete, spúšťal nebožtíka dolu do doliny v koryte, alebo pacienta vyšetroval pri svetlách zo sanitky. Lekár Ján to všetko preskákal.
A so smiechom dodá, že keby len toto. Na lazoch toho zažijete neúrekom. Mäkšia nátura by možno zutekala po týždni. On vydržal medzi svojimi pacientmi štvrťstoročie. „Sme tu ako jedna veľká rodina. Každý každého pozná, vidí do hrnca aj o boľačkách tela aj duše si vedia navzájom. Mám rád svojich pacientov. Za komfort mesta by som ich nevymenil,“ tvrdí lekár z Klenovca.

Skryť Vypnúť reklamu

PO MESIACI CHCEL ZDUPKAŤ
Pred dvadsiatimipiatimi rokmi prišiel do Klenovca len na chvíľu. Spraviť si atestáciu. Jeho predchodca tu odkrútil rovných tridsať rokov. Zdravie ho prestalo poslúchať a tak chcel žezlo odovzdať svojmu nástupcovi. Novému doktorovi z hôr. Ján pochádza z Dobšinej. Do Hnúšte, kde začínal, prišiel preto, lebo tu dostal byt. „O tomto kraji som toho veľa nevedel. O Klenovci tobôž. Spomínam si, že som chcel zdupkať po prvom mesiaci. Pacienti mi nedôverovali. Lekár je tu pre nich viac ako postava v bielom plášti. Potrebujú sa mu vyspovedať, posťažovať a odniesť si domov čo najlepšiu medecínu. Keď som im predpísal lieky, bežali s nimi za mojim predchodcom, poradiť sa, či sú dobré. Tak veru. Bol som pre nich cudzincom,“ priznáva klenovský lekár. Ľady sa prelomili len postupne. O správnosti svojho rozhodnutia nepochyboval nikdy. Ján je realista, vedel že hlavou múr neprerazí. Dôveru si nezískate za mesiac. Len trpezlivosť, láskavosť a čas prinesie ovocie. „Keby som to bol vzdal, cítim, že by som nikdy nenašiel to, čo tu. Zamiloval som si tento kraj aj ľud. Pracovití a dobrosrdeční sú Klenovčania,“ povie lekár.
Zo zážitkov, ktoré tu zažil, by sa dala napísať kniha. Možno aj dve. Lekár je tu členom rodiny. A rodina musí vedieť o všetkom a držať spolu. „Raz prišla za mnou mladá žena, počernejšej pleti. Sadla si, hľadí na mňa, slovka neprerečie. Pýtam sa jej, čo ju trápi, no ona mlčí ako partizán. Po dlhej chvíli mi plačom povedala, že muž jej zahýba. Našiel si frajerku a ju to veľmi trápi. Nech idem k nim a dohovorím mu. Najskôr som nechcel. Starať sa do manželských pletiek mi neprináležalo. No dal som sa prehovoriť. To ste ma mali počuť. Aj najlepší rečník, by sa pri mne červenal. Pred neverníkom som opísal prednosti jeho ženy. Ospieval som ju do neba a frajerku znosil pod čiernu zem. Manželstvo bolo zachránené,“ spomína lekár. Získal si rešpekt aj v rómskej osade. A to sa vraj podarí len málokomu.

Skryť Vypnúť reklamu

OBČAS SI AJ POPLAKAL
Jeho prvý pacient bol starý mládenec, ktorý sa rád pozrel na dno pohárika. „Zavolali mi, že ho pohrýzol pes. Zahryzol mu do nosa. Bolo to na jeseň. Chlap si vypil. Asi sa nevládal dostať do chalupy a tak si do namieril do dunčovej búdy. Tomu sa opitý gazda nepáčil a zahryzol mu do tváre,“ smeje sa doktor z hôr. No nielen humoru si vo vrchoch užil. Aj sĺz bolo dosť. „Najťažšie mi bolo vtedy, keď mi zomrela moja sestrička. Mala rakovinu pľúc. Do poslednej chvíle verila, že ju z toho dostanem. Bol som bezmocný. Nevedel som ako zvíťaziť nad zhubným nádorom. Ani nefajčila a potrpela si na dobrú životosprávu. Ťažko mi bolo, aj keď som prišiel do hory zachraňovať muža z dediny. Privalilo ho drevo. Pretrhlo mu artériu. Vykrvácal. Cítil som sa bezmocne a tak zle. Pred týždňom sme spolu klebetili a potom mi umrel pred očami.“
Hora tu dávala chlieb mnohým Klenovčanom. Zvykli si na tvrdú lopotu. Voľakedy veľa chorôb liečili mastičkami a bylinkami. Lekára zavolali, len keď už svieca života takmer dohárala. „Najťažšie je v zime. Pred rokmi na lazoch bývalo hodne ľudí. Veľa razy som sa brodil po vysokom snehu s taškou na pleci. Raz sme aj jedného nebožtíka museli dole do doliny dopraviť v koryte. Nedalo sa inak. Aj jeden dedko sa chcel obesiť v zime. Všade bolo plno snehu, býval vo vrchoch. Trepem sa ja za ním a nájdem ho holého na pôjde. Zomrela mu žena a jemu sa nechcelo žiť. Vravím mu, báči, Pán Boh vám život dal, a len on má právo, vám ho aj vziať. Čo robíte hlúposti, ešte prechladnete a ja tiež. Poslúchol ma. Neskôr si našiel, hádam aj o tridsať rokov mladšiu gazdinú, a zomrel na starobu,“ spomína lekár.

PRIBÚDA DEPRESIÍ AJ ONKOLOGICKÝCH CHORÔB
Má 55 rokov. Liečiť bude dovtedy, kým bude vládať. Jeho pacienti ho potrebujú. Denne vyšetrí aj 60 ľudí. V obvode má 1912 ľudí. Pred desiatimi rokmi ich bolo dva razy toľko. Mladí sa rozbehli do sveta za prácou. „Môj obvod starne a ja s ním. Teta Doračková má 98 rokov. Je najstaršia. Drží sa a ešte si aj rada zašpásuje.“ Svojim pacientom vie aj rodné čísla. Už dávno pochopil rodinné vzťahy. „V poslednej dobe pribúdajú pacienti s depresiami. Priniesla to doba. V okolí niet práce a niet ani sociálnych istôt. Cestovanie za prácou prináša rozpad rodiny. Pribúda onkologických ochorení.“ Aj o tomto sú ľudské osudy. Lekár na chvíľu zmĺkne. „Prejdime radšej na veselšie témy. Raz som šiel za pacientom a podcenil som povahu domáceho pána – psiska väčšieho ako bernardín. Chcel mi zahryznúť do tváre. Odniesla si to ruka, ktorou som sa pred ním bránil. Potom ho zaujali moje nohavice. Začal ich bez milosti trhať. Kým prišli na dvor jeho majitelia, mal som na sebe už len spodné prádlo. Ruku mi museli zašiť.“ Aj pôrod v sanitke zvládol. Aj špásovanie babky, ktorá mu ukazovala okienko, ktorým môže za ňou potajomky prísť. Lieči choroby aj ľudskú dušu. V ordinácii končí o druhej. Šichta pre neho končí až večer. Chodí za pacientmi domov. Lekár je tu viac ako muž v bielom plášti. Je dôverník, kamarát, člen rodiny. Ujde sa mu viac pochopenia, ale aj hubovej polievky.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  4. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  2. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  3. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  6. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 577
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 663
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 8 816
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 816
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 682
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 6 724
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 520
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 409
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 274
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 047
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Lučenec sa po prehre s moskovským gigantom rozlúčil s Ligou majstrov

Novohradčania sa v aktuálnom ročníku prebojovali medzi 32 najlepších tímov Európy.

Mimel Lučenec.
Počas prvej etapy očkovania v rimavskosobotskej nemocnici.

Do jednej z dvoch hodnotiacich komisií sudcov pribudla sukyňa z Lučenca

Skompletizovaná bola hodnotiaca komisia číslo dva. Jej novou členkou je bývalá sudkyňa Okresného súdu Lučenec Kristina Glezgová.

Ilustračné foto.
Sociálne slabšej rodine kúpili elektrospotrebiče aj detský kočík.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Hľadá sa nezvestný Martinčan

Naposledy sa nachádzal vo Valčianskej doline.

AKTUALIZOVANÉ o 16.31

Rady pred odbernými miestami v Nitre sa skrátili, mnohých vybavili bez čakania

V meste je otvorených o päť odberných miest viac ako pred týždňom.

Už ste čítali?