Pred autom sa mu objavil medveď

Robil predtým zootechnika. Bačove psy si ho tak obľúbili, že v noci prišli až k jeho domu. Tak ich skoro ráno o pol šiestej išiel vrátiť späť. Sadol do auta, psy dal do kufra a vybral sa za bačom na lazy. Zrazu sa popri ceste začali hýbať smreky. Rovno pred auto mu vyskočil veľký medveď. „Nevedel som, čo mám robiť. Priznám sa, že som mal ozaj poriadny strach. Nevedel som, či mám ujsť z auta, alebo cúvať od neho preč. Celý vyľakaný som mu začal blikať svetlami na aute. Veru, som vtedy aj zabudol, že mám na volante trúbu,“ hovorí. Pavel si myslí, že medveď bol ešte mladý. Vraj mal biely golier. No vysoký bol takmer dva metre. Po chvíli medveď zmizol späť do hory. Pavel musel asi kilometer ku bačovi ísť pešo, autom by sa ku kolibe nedostal. „Nebolo mi vtedy všetko jedno. Za každým stromom som videl medveďa. Taký som bol vystrašený,“ prezrádza. Psy sa od neho ani nepohli, zacítili zvierací pach. K bačovi išli, až keď na nich sám zapískal. Odvtedy keď stadiaľ Paľo prechádza, má to stále pred očami. „Pekný to bol medvedisko, ale viackrát by som ho už nechcel vidieť. Raz stačilo,“ smeje sa. Príhod s medveďami majú Klenovčania neúrekom. „Počul som, že jeden ujco išiel raz na hríby. Veľmi mu trebalo na záchod. Stiahol si nohavice a zrazu sa pri ňom objavil medveď. Tak utekal s krikom preč, že si ani gate nestihol vytiahnuť,“ dodáva Pavel.