Ak to nie je pár kilometrov v nohách, tak je to odbicyklovaná hodina. Výhovorky pre ňu neexistujú. Radšej hľadá cestu, ako sa dá všetko zvládnuť a nakoniec byť sama so sebou spokojná. Edita Lukáčová. Päťdesiatnička, ktorej postavu môžu závidieť aj o polovicu mladšie ženy.
Už od detstva mala rada pohyb. Reprezentovala školu na atletických súťažiach. Telesnú výchovu chcela aj vyštudovať. Plány však zmenila láska. Nastúpili iné povinnosti. Starostlivosť o rodinu vyplnila takmer každú voľnú chvíľu. Až neskôr, keď synovia vyrástli, opäť prišiel čas venovať sa svojej záľube. „Mala som po tridsiatke a stále som chcela v športe preraziť. Venovať sa niečomu, čo má zmysel a zároveň ma napĺňa. Fitneská? Kdeže! Také niečo nebolo,“ spomína Edita. V čase keď si mladí robievali posilňovne v pivniciach panelákov, mohla cvičiť jedine doma v obývačke alebo v škole. Neskôr otvoril fitnes Dušan Jezný. Ambiciózna žena ani na chvíľu nezaváhala. Začala pravidelne cvičiť, dala na dobré rady skúsených a vyzbrojená pevnou vôľou na sebe tvrdo pracovala. Zakrátko sa dostavili prvé výsledky. Materstvom unavené telo začalo reagovať. Svaly sa pekne vyrisovali, neželané obliny zmizli.
TRÉNOVALA V OBÝVAČKE
„Nikdy som nemala veľké problémy s hmotnosťou. Zrejme v tom budú mať prsty aj gény. Napokon, pred materskou som stále športovala. Opäť som sa dostávala do formy. Keď mi Dušan priniesol prihlášku do súťaže, bez váhania som ju vyplnila. Vôbec som netušila, o čo vlastne ide,“ hovorí športovkyňa. Keď prišla poštou obálka a v nej presné pokyny a rozpis, čo na súťaži porota očakáva a hodnotí, nastala tvrdá drina. Niekoľkofázové cvičenia, posilňovanie, radikálna úprava jedálneho lístka, ktorý bol naozaj poriadne okresaný. Väčšinou pozostával z ryby uvarenej vo vode. Okrem toho bolo treba stihnúť domáce práce a v škole sa naplno venovať deťom. „Všetko je to o pevnej vôli. Keď sa človek zatne a vydrží, tak dosiahne naozaj veľa. Myšlienky, že by som to vzdala, som si vôbec nepripúšťala. Ráno som vstala a sadla na stacionárny bicykel. Hodina na lačno. Osprchovať, upraviť sa a do školy. Popoludní rodina a cvičenie. Okrem povinných cvikov si bolo treba zrežírovať aj vlastnú zostavu. Mojou telocvičňou sa stala aj obývačka. Keď si pomyslím, aké v tej dobe bolo ťažké zohnať si kazetu s dobre namixovanou hudbou. Dnes je už všetko oveľa jednoduchšie. Starší syn Robko bol však moja pravá ruka, podpora, radca aj kritik v jednej osobe.“
NIKDY SA NEŠETRILA
Mala tridsaťdeväť rokov, keď sa o prvé priečky delila s fitneskami, ktorých mená dnes poznajú aj za hranicami. Zora Czoborová, Timea Majorová, dokonca sa zoznámila aj so Zuzkou Haydu, ktorá viac ako vo fitnes prerazila v televízii. „Nikdy nezabudnem na svoju prvú súťaž. Nemala som tušenie, ako to vo svete vrcholových súťaží beží. O štábe, ktorý by sa o mňa staral, som mohla iba snívať. Niektoré dievčatá sprevádzal zástup ľudí, ktorí zabezpečovali ich kompletný servis. Nemala som však z toho žiadne komplexy. Keď som už aj ja po čase patrila medzi ostrieľanejšie súťažiace, rada som poradila mladším, menej skúsenejším,“ s úsmevom spomína Edita, ktorá sa stala Fitnes lady Slovenska a porotcov očarila viac ako jej dvadsaťročné súperky. Spomedzi stovky dievčat sa dostala do konečnej dvanástky, ktorá cestovala na medzinárodnú súťaž. „Bolo to pre mňa niečo nové. Rozhovory do médií, televízia, súťaže v susedných Čechách, prvé zaujímavé ponuky. Za dobrú reprezentáciu Slovenska som cestovala do New Yorku. Dostať víza v tej dobe nebolo jednoduché. Ja som ich mala na rok. Známi ma zvykli podpichnúť, že sa už spoza veľkej mláky nevrátim. Ja som však zostala predovšetkým matkou, ktorá sa musí postarať o svoje deti.“
PÓDIUM PRENECHALA MLADŠÍM
Lesk pódia opadol. Duch športovca však v Edite prebýva naďalej. „Po čase som cítila, že je čas odísť. Do súťaže prichádzali čoraz mladšie dievčatá. Zistila som, že chcieť a makať na sebe je síce chvályhodné, ale vrcholový šport je predovšetkým o peniazoch. Bez štedrých sponzorov to jednoducho nejde,“ hovorí sympatická žena, ktorá mala v Lučenci donedávna zriadené vlastné fitnes centrum pre ženy. Dnes precvičuje dvakrát do týždňa aerobik, kde sa podľa vlastných slov vôbec nešanuje. „Možno si niekto bude myslieť, že sa potrebujem ukázať. Nie je to však pravda. Keď cvičím, chcem zo seba vydať maximum. Ukázať ženám, že sa dá na sebe pracovať naozaj v každom veku. Pohyb je dôležitý. Nielen pre krásu, ale najmä pre zdravie,“ dodá Edita, ktorá je aj po rokoch na seba stále rovnako prísna. Keď sa ručička váhy vychýli tým nesprávnym smerom, pohybom opäť docieli ideálne krivky. Na rady nie je skúpa a teší sa, keď žiačky v škole prejavujú o šport záujem. „Už som si veľakrát povedala, že končím. Telu treba dopriať oddych. Nejde to však. Pohyb sa stal zvykom a životným štýlom. Keby som prestala, už by som to nebola ja,“ zakončila fitneska.