Asi som nevedel celkom zakryť začudovanie. Všimol si to a rýchlo mi vysvetľoval, že bandáž na ruke má k vôli príprave na budúcotýždňové preteky cyklistického marotónu.
„Taká fyzická námaha je pre mňa nevyhnutnosťou. Je to najlepší spôsob resetovania hlavy. Tréning mi zároveň dodá energiu do budúceho dňa. Ak je pekné počasie, stíham si všímať aj krásy prírody. Cyklomaratón je určite jedným z najkoplexnejších športov. Je to hlavne o fyzickej námahe a o prírode. A ešte o priateľoch. Dobrých priateľoch.“ vysvetľuje svoje životné krédo Jozef Sakala, starosta Uhorského.
Západniar a východniarka našli domov v strede Slovenska
Uhorské je neveľká dedinka učupená v údolí ľavobrežných prítokov horného Ipľa. Manželia Sakalovci tu, pod úpätím lesnatého hrebeňa Stolických vrchov, našli koncom osemdesiatych rokov svoj druhý domov. On je zo severozápadu Slovenska, z Diviny neďaleko Žiliny. Manželka Mária zo Švedlára, dedinky v chudobnej Gelnickej doline. Spoznali sa na lyžovačke vo Vrátnej. Ona sa lyžovať veľmi nevedela. Jozef bol čerstvo rozvedený lyžiarsky inštruktor. „Čírou náhodou sme sa dostali k informácii, že na tunajšom, vtedy celkom dobre prosperujúcom družstve, by sme sa obidvaja mohli zamestnať. Dovtedy sme bývali v Čečejovciach, kde Mária pracovala. Sťahovanie nebýva ľahká vec, no nám sa na prvý pohľad tento členitý kraj úžasne zapáčil. Má to tu také zvláštne čaro. Ak vás to raz chytí za srdce, už sa vás to tak ľahko nevzdá,“ vyznáva sa Jozef zo svojej lásky k tomuto kraju.
Bez priateľov by domov
nebol úplný
Jozef bol vždy dosť rozbehaný človek. Prvá manželka pre to pochopenie nemala. Po siedmich rokoch sa ich cesty rozdelili. U Márii pre svoju povahu pochopenie našiel. V Uhorskom našli nielen krajinu svojho srdca, ale aj priateľov so spoločnými záľubami. V neďalekej Brezničke, v dedine kde sa lenivý tok Ipľa mení na pstruhový potok, sa pár miestnych chlapcov venovalo cyklistike. Chodili s nimi aj chlapci z Lučenca. „Bicyklovať som začínal sám. No až tu som si kúpil horský bicykel. Taký jednoduchý. Z prvých, čo sa u nás začali predávať. Cykloturistika ma priťahovala už ako chlapca. Ani sám neviem, prečo som sa jej už vtedy nevenoval vážnejšie. Asi som preto nemal vhodných kamarátov. Tu sme sa stretli priamo na cestách. Spoločný záujem vie ľudí spájať. V roku 2004 sme už spoločne zorganizovali nultý ročník horského cyklomaratónu. Vlastne len polmaratónu, lebo ten náš cyklistický, ak je celý,tak má dvakrát takú dĺžku ako bežecký. Náš polmaratón ma tak štyridsať, štyridsaťpäť kilometrov. Jazdí sa na horských bicykloch, väčšinou po lesných cestách a chodníkoch. Na asfalte len výnimočne. Tento kraj je pre takéto preteky ako stvorený. Aj preto sme to možno dotiahli do prvej pätnástky v rámci Slovenska. Za tým je však partia dobrých priateľov združených v Cykloklube Poltár,“ dopĺňa Jozef.
Nastavený je na dlhé trate
Napriek tomu, že je už po päťdesiatke, trénuje štyrikrát týždenne. Dve-tri hodiny. „Len dva, tri dni pred pretekmi relaxujem. Preteky poskytujú fantastické pocity. Je to čistý adrenalín. Ohromný pocit vám dá zistenie, že ste znovu raz niečo dokázali. Rovnako to preciťujem aj v živote. V pretekoch je to všetko zhutnené. Zdá sa to jednoduchšie, ale je to len rukolapnejšie. Výsledok je podobne ako v živote súborom mnohých vecí, z ktorých väčšina sa udiala v minulosti. Nevidno ich, ale výsledok podstatne ovplyvnia. Podobne je to aj v mojej práci. Zavše je to tak, že dnešný výsledok je určený tým, čo som urobil pred pätnástimi rokmi. Tak nejako je to aj v manželstve. Napríklad moje starostovanie. Nikdy som o takejto funkcii neuvažoval. No pred voľbami v deväťdesiatom prišli za mnou známi z dediny. VPN. Bolo to možno pol hodinu pred ukončením času stanoveného na podanie kandidátnych listín. Povedali mi: podpíš, budeš náš kandidát! Nemal som čas premýšľať. No a tak som starostom už sedemnásty rok. Bolo to ako na pretekoch. Rozhodnúť sa musíš v zlomku sekundy.“
Jozef však vie, že to rýchle rozhodnutie nebolo len dielom náhody. Tá zdanlivo náhodilá ponuka bola výsledkom jeho predchádzajúcich činov, jeho predchádzajúceho správania. No nielen toho. Aj výsledkom pôsobenia vonkajších okolností. Presne tak, ako na cyklomaratónskych pretekoch. Akurát v tom je rozdiel, že životné maratóny sú na tratiach oveľa dlhších a pôsobenie vonkajších vplyvov je oveľa pestrejšie. Jozef zatiaľ svoje maratóny zvláda v pohode.
