ej vždy pomohli, vyšetrili v čase, keď už nedokázala takmer spraviť krok. Na poslednú návštevu nemocnice má však trpké spomienky.
Artróza. Ochorenie, ktoré dokáže človeku poriadne znepríjemniť život. Prichádza bez varovania. Počiatočné bolesti kĺbov sa zdajú nevinné. Stačí užiť tabletku a na chvíľu je pokoj. Neskôr už takmer nič nepomáha. Bolesť prichádza cez deň aj v noci. Nohy prestávajú poslúchať a prejsť pár krokov si vyžaduje nadľudské úsilie. „Odkedy mám artrózu, môj život sa mení zo dňa na deň. Plánovať niečo? Kdeže! Čo už môže robiť človek, ktorému je obtiažne vstať z postele? Predtým ako si idem sadnúť za stôl, skontrolujem, či mám na ňom všetko čo potrebujem. Keď mám bolesti nedokážem od neho vstávať. Len so zaťatými zubami sa pohybujem po dome a cítim sa bezmocná,“ posťažuje sa Gabriela Podhorová z Vidinej. Už viac ako desať rokov je doslova otrokom tejto choroby. Práce, ktoré stihla okolo domu urobiť za deň, jej teraz trvajú týždne. „Už tridsať rokov som vdova. Byť matkou mi nebolo dopriate. Mám sestru, ktorá je staršia odo mňa. Má svoju rodinu. Aj keď mi ochotne príde pomôcť, nemôže sa predsa o mňa starať každý deň. Tak sa tu trápim sama. Spolieham sa na pomoc lekárov a dobrých ľudí z okolia,“ dodá a rozhovorí sa o tom, čo ju trápi už viac ako dva týždne.
V nemocnici zažila šok
„Bolesť si nevyberá deň ani hodinu. Stupňuje sa a niekedy si myslím, že už viac nedokážem vstať z postele. Tak tomu bolo aj nedávno. Celú noc som nespala. Čakala som, kedy bude konečne ráno a pôjdem k lekárovi. Sadla som do auta a vybrala sa do nemocnice,“ hovorí dôchodkyňa. Cesta do mesta jej trvala dlhšie ako obvykle. Boľavou nohou ledva stláčala pedál. „Bála som sa, že nedokážem ani zabrzdiť. Bolesť bola neznesiteľná. Zastala som pri reštaurácii Hviezda. Odtiaľ som sa vybrala cez námestie pešo. Nohy som vliekla za sebou, oddychovala na lavičkách. Doktor Školiak, ktorého pravidelne navštevujem v ten deň neordinoval. Keď som konečne prišla pred ordináciu doktora Barana, čakalo ma nemilé prekvapenie,“ trpko spomína. Najprv sa opýtala sestričky, či ju lekár vyšetrí. Dozvedela sa však, že bez odporúčania obvodnej lekárky čaká zbytočne. „Nechcela som, aby ma lekár vyšetril prednostne. Bola som ochotná počkať. Zostala som v čakárni a vždy, keď vyšla sestrička von, opýtala som sa, či ma vyšetria. Nato vyšiel lekár a povedal, že ma vyšetrí, len keď prinesiem odporúčanie od svojej lekárky. Keď som si predstavila, že mám opäť merať cestu cez námestie, zhrozila som sa. Ledva som stála na nohách, kolená sa mi triasli, nedokázala som udržať rovnováhu,“ hovorí nahnevaná pacientka. Rozhodla sa zájsť za riaditeľom nemocnice a sťažovať sa. „Riaditeľ v kancelárii nebol, ale jeho sekretárka bola veľmi milá. Ochotne ma vypočula, podala pohár vody a vybavila mi vyšetrenie u iného ortopéda. Tentokrát nebolo treba žiadne odporúčanie, dokonca som ani čakať nemusela. Z opuchnutého kolena mi doktor Gáfrik vytiahol vodu, pichol injekciu od bolesti. Dodnes som mu nesmierne vďačná,“ dodá dôchodkyňa, ktorú nepríjemná situácia, keď ju ortopéd bez odporúčania obvodnej lekárky nechcel vyšetriť, trápi dodnes. „Myslím si, že povolanie lekára je natoľko humánne, že jeho pomoc by v niektorých prípadoch nemal okliešťovať nejaký papier, či potvrdenie. Človek, ktorý sa ledva drží na nohách, by mal byť pre neho dostatočným dôvodom na to, aby sa mu snažil pomôcť,“ zamyslí sa Gabriela.
Prístup lekára bol vraj primeraný
K prípadu sa v piatok vyjadrili aj lekári. „Pred dvoma týždňami vo štvrtok som ordinoval v špecializovanej ortopedickej ambulancii. V ten deň som mal viacej objednaných pacientov, časovo rozvrhnutých počas celého dňa. V ortopedických ambulanciách ordinujeme len dvaja lekári. Kolega bol na atestačnom pobyte. Čakacia doba na vyšetrenie do mojej ambulancie je 6 – 8 týždňov. Počas práce v ambulancii sa jedna pacientka domáhala vyšetrenia mimo objednania pre údajné chronické bolesti kolena, na ktoré sa už lieči dlhšiu dobu. Vysvetlil som jej, že ak bude vybavovať pacientov mimo poradia, nestihnem vybaviť objednaných. Bol som ochotný vyšetriť ju v prípade, ak prinesie potvrdenie od obvodného lekára, že sa jedná o akútny stav. Pacientka sa neustále domáhala vyšetrenia aj napriek tomu, že som jej vysvetlil, že mám objednaných pacientov na celý pracovný deň a teda som jej nevedel zaručiť, že ju stihnem vyšetriť. Nato odišla na riaditeľstvo a po telefonickom dohovore ju vyšetril doktor Gáfrik. Vzhľadom na množstvo pacientov v mojej ambulancii neviem vybavovať ľudí mimo poradia, pretože by som nestihol vyšetriť objednaných pacientov, ktorí čakali na vyšetrenie aj 8 týždňov a mali podobné chronické ťažkosti ako uvedená pacientka, ak nie aj horšie,“ povedal ortopéd Milan Baran. Primár oddelenia ortopedickej a úrazovej chirurgie VšNsP v Lučenci uviedol, že príčiny, prečo jeho kolega nemohol pacientku vyšetriť, boli objektívne a vzhľadom na obsadený termínovník jej nemohol zaručiť ani vyšetrenie na konci ordinačných hodín. „V záujme predídenia sťažnosti bolo zabezpečené ošetrenie v ambulancii doktora M. Gáfrika, ktorého vyjadrenie nemám k dispozícii. Musím však podotknúť, že prednostne sú vyšetrovaní pacienti privezení sanitným vozidlom. Inak podľa objednania na určitý čas. Vzhľadom na súčasnú čakaciu dobu sú veľmi časté snahy pacientov o skoršie vyšetrenie. Uprednostňovanie by bolo na úkor čakajúcich, ktorí kritizujú podobné postupy kdekoľvek. Časť prípadov je možné riešiť cestou všeobecného lekára. Ten v prípade potreby doporučí odborné vyšetrenie a liečbu. Postup doktora Barana považujem za primeraný, pretože sa jednalo o pacientku s chronickými ťažkosťami trvajúcimi podľa jej udania 14 rokov,“ informoval primár oddelenia ortopedickej a úrazovej chirurgie Jaroslav Gáfrik.
