Každý, kto staršiemu človeku ponúkne požičať peniaze, však nemusí mať čisté úmysly. Podľa rezortu spravodlivosti, na „predražené“ pôžičky najčastejšie doplácajú sociálne slabšie skupiny. „Pravým cieľom môže byť lacno získať nehnuteľnosť. Tomu sa prispôsobia podmienky – splátky a sankcie nastavia tak, aby sa nedali splatiť a nehnuteľnosť prepadla veriteľovi,“ hovorí advokát Vladimír Neuschl.
V praxi sa zneužíva inštitút zabezpečenia záväzku prevodom práva. Dlžník súhlasí s tým, že do katastra sa z dôvodu pôžičky zapíše spoločnosť – veriteľ, ako podmienečný vlastník. Keď potom nemôže zaplatiť, nehnuteľnosť prechádza do vlastníctva spoločnosti. Jedinou možnosťou, ako sa tomu brániť, je súd a argumenty o rozpore s dobrými mravmi.
Ambíciu zmeniť to má novela zákona o dobrovoľných dražbách a zmeny v ďalších zákonoch, o ktorých rokuje parlament. Od januára by mali platiť prísnejšie podmienky na využívanie už spomínaného inštitútu a spresniť by sa mal rozsah povinných informácií pri poskytovaní úveru.
V prípade podozrenia na úžeru bude súd prehodnocovať a znižovať úroky, poplatky a sankcie spojené s úverom. Zákonodarcovia by chceli obmedziť prípady, keď napríklad spotrebiteľ reaguje na reklamu, kde sa hovorí o úrokovej sadzbe „od 2 %“, ale nič sa už nehovorí o ďalších štyroch percentách na poplatky. To všetko mesačne, čo je ročne 72 percent plus ďalšie výdavky, úroky z omeškania nad 90 percent plus ešte zmluvná pokuta.