Jesenné vychádzky sú plné zážitkov

a príjemný pocit nedeľnej pohody. Na lavičkách sedeli mladší aj starší, všade vládol detský smiech. Malí aj veľkí sa tešili v blízkosti jazera a malej ZOO. Tešili sa zo slnečného odpoludnia, hrali sa na detských preliezačkách, šmýkačkách, hojdačkách. Na lavičkách posedávali rodičia a tešili sa zo svojich ratolestí. Na zelenom trávniku mladé mamičky učili svoje deti prvé krôčiky a bolo to veľmi milé. Za oplotením hrdé pávy rozprestierali svoje veľké pestrofarebné vejáre a za ohradou malý oslík sa tešil obľube detí. Premýšľam nad tým, že aj napriek finančným nedostatkom vybudovanie detského ihriska priamo v parku je jedinečné dielo, ktoré robí radosť nielen deťom, ale aj ich rodičom. Našim zástupcom v mestskom zastupiteľstve a Mestu Lučenec patrí za to vďaka. Ďalšia moja vychádzka smerovala na turisticko – literárnu akciu po trase Ábelová – Políchno „Timraviným chodníčkom 2007“. Tu v týchto vyšších polohách si človek uvedomuje ten neustály kolobeh života v prírode, ktorý naznačuje, že je tu pozdná jeseň. Čoskoro príde čas, keď na všetko padne mráz, príroda obelie a bude tu zima. Ale teraz sa ešte tešíme z červených plodov šípok. Sem – tam ešte zostali černice, ale opadané žlté lístie nasvedčuje, že jeseň už odchádza. Básnici a maliari iste citlivejšie vnímajú tento stav premien. Ale aj my v týchto premenách prírody môžeme hľadať nekonečnú múdrosť Stvoriteľa a tešiť sa zo všetkého pekného okolo nás.