V Kolároch je chov husí tradícia

Asi preto, že blízko pri obci tečie Ipeľ. Husi obľubujú vodu. „Možno sa zdá, že s husami nie je veľa roboty. Ale nie je to tak. Ak gazdinka chce, aby bola z nich aj dobrá pečienka a masť, musí ich štyri týždne „štopať“. Kukuricu pomastíte, zalejete vodou a husiam ju pcháte do gágora,“ hovorí Magdaléne Balková. Z dvora rodinného domu sa ozýva gagot tridsiatich husí a kačíc. Sedemdesiatjedenročná gazdinka vyberie jednu z nich a ochotne nám ukáže, ako ich „štope“. Nuž, ktovie, čo by na to povedali ochrancovia zvierat. Isté je však, že labužníci si nevedia husacinku vynachváliť. Nečudo, veď už v minulosti sa hus stala synonymom dobrého jedla. „No nielen jedla, aj hlúposti,“ zavtipkuje domáci pán a hneď vysype z rukáva niekoľko prísloví: Neskúsený ako hus, Rozumieš sa do toho ako hus do piva, ale aj to známejšie: Ja som s tebou husi nepásol a Trafená hus zagágala. Dávno sú preč tie časy, keď dobre vykŕmenú hus gazdinka naložila do koša, previazala si ho na chrbát a poďho na trh do mesta. Dnes prídu kupci rovno do dvora. „Chodia lekári aj podnikatelia. Najmä pred Vianocami. Za kilo husacinky sú ochotní zaplatiť aj 180 korún. Moje husi majú aj deväť kíl,“ hrdí sa pyšná gazdinka. Ak nahliadneme do dejín, dozvieme sa, že hus bola od pradávna symbolom nesmrteľnosti a symbolizovala život. Uctievali si ju už Indovia, Egypťania, Rimania aj Kelti. Boli to práve husi, ktoré sa pričinili o záchranu Ríma. K rímskym hradbám sa blížili Galovia, aby zničili Rím. Ich zvuky vraj zachytili práve husi. Začali gágať a upozornili strážcov na nebezpečenstvo. Ktovie, ako pochodili husi z Ríma, tie z Kolár skončia na pekáči. „Najlepšie chutí husacina z hlineného. Voľakedy vedeli gazdinky okrem mäsa, masti, pečienky a škvariek využiť aj perie. Dva razy do roka sme ich šklbali. Perím sme plnili periny. S krídlami sme vymetali pece a komíny. Robili sme si aj masteničku,“ rozvraví sa gazdinka. Pri chove jej pomáha aj manžel. „Ja mám najradšej husacinu s lokšami a dobrým vínkom. Mladá hus, aj gazdinká a dobré vínko, to je ono,“ povie žartom Bartolomej. Hoci Koláre nie sú pre labužníkov husacinky známe tak ako Slovenský Grob, ktorý preslávili husacie hody, pokojne by mohli. Veď kolárske husi nie sú o nič horšie.