V súčasnej dobe majú dôchodcovia možnosť stravovať sa alebo nosiť si stravu zo zariadení pre spoločné stravovanie, ako sú školy, penzióny atď. Ide o mobilných dôchodcov alebo čiastočne mobilných. Seniori, ktorí si prajú, aby im bolo jedlo dodané domov, majú takú istú možnosť prostredníctvom mestského úradu. Myslím si, že pre poskytovateľov spoločného stravovania vrátane súkromných platia príslušné zákony, pri porušovaní, ktorých môže dochádzať k skrytému finančnému okrádaniu, ba i postupnému poškodzovanie zdravia odberateľa, ktorý platí za tieto služby a je na ne prípadne aj odkázaný. Mestský úrad pri výbere dodávateľa nie je viazaný žiadnym zákonom. Záleží teda na sociálnej politike príslušného oddelenia, či zohľadní pri výbere dodávateľa stravy potreby seniorov. Mám tým na mysli dodržiavanie kvality a množstva stravy podľa vekovej kategórie. V iných mestách a obciach je rozvoj jedla zabezpečovaný aj zdarma, podľa výšky dôchodkov sa poskytujú príspevky atď. Bolo by dobré preštudovať si aj vyhlášku o odporúčaných výživových dávkach pre obyvateľstvo SR, rozdelené podľa vekových kategórií a pohlavia. Nemalú úlohu určite zastáva aj v tomto smere príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Myslím si, že keby boli príslušným pracovníkom známe horeuvedené skutočnosti, nemohlo by sa stať, že sa v médiách objaví článok na obranu dlhoročného dodávateľa stravy pre dôchodcov na základe dohody s mestským úradom, ktorý bol typu: ten povedal to, ten ono, nikto sa nesťažuje...
Firma, ktorá donedávna dodávala stravu pre dôchodcov, sa dodržiavaním množstva a kvality stravy z môjho pohľadu naozaj nemohla pýšiť. Mierne zlepšenie nastalo až v poslednej dobe po častých verbálnych prestrelkách s odberateľkou stravy. Podľa môjho názoru neboli dodržiavané gramáže jedla, strava bola presolená, príloha sa v obedároch pomiešala so šťavou a pokrájaným mäsom, mizivé množstvo zeleniny a ovocie žiadne. Spomínaný dodávateľ nedávno ukončil svoju činnosť. Mesto si za nového dodávateľa vybralo malokapacitnú Materskú škôlku na Rúbanisku II. Podľa môjho zistenia má škôlka réžiu na jeden obed 33 korún denne a 25 korún na suroviny. Takúto jednotku majú prevažne všetky školy vrátane penziónu, Pedagogickej školy v Lučenci a tiež školy na ulici L. Novomeského. Všade sa varí dobre, ale réžiu majú nižšiu. Obed tu stojí okolo 50 korún, maximálne 56 korún a nie spomínaných 58 korún. Tiež nie je predpoklad, že výživový faktor jedla pre deti predškolského veku je taký istý ako pre seniorov nad 55 rokov. Tiež ma zarazilo, že Mesto sa rozhodlo samo rozvážať stravu autom, ktoré riadi opatrovateľka a dôchodcovia si tak musia priplatiť 10 korún. Znamená to, že obed ich vyjde na 68 korún. Zaujímavé by bolo pozrieť sa, ako sa k seniorom správajú niektoré okolité dediny, ako je napríklad Halič alebo Dolná Strehová, nehovoriac už o mestách, ako je Nitra, či Banská Bystrica. Myslím si, že keď má naše mesto peniaze na štadióny, rôzne iné stavby a prestavby, ktoré podľa mňa niekedy slúžia len k špekuláciám, podporuje rôznych podnikateľov, malo by viac myslieť aj na dôchodcov, ktorí sa tiež v minulosti pričinili o rozvoj Lučenca. Premýšľam, či by sa nedali chátrajúce škôlky využiť na sociálne služby či zariadenia kuchýň, v ktorých by pracovali nezamestnaní v príslušných profesiách. Vďaka patrí tým zariadeniam spoločného stravovania, ktorých je v našom meste zopár a poctivý dodávateľ nemá problémy so stravníkmi. Takéto prevádzky treba podporovať a nie tie, ktoré majú k poctivosti a dodržiavaniu zákonov ďaleko. Chcela by som dať do pozornosti nariadenie vlády, v ktorom sa hovorí o požiadavkách na zariadenie spoločného stravovania. Tiež sú tu presne stanovené požiadavky na výživovú hodnotu pokrmov. Dobré by bolo pozrieť si aj vestník MZ SR o odporúčaných výživových dávkach pre obyvateľstvo Slovenskej republiky a to podľa vekových kategórií a pohlavia. Aj organizačná štruktúra jednotlivých regionálnych úradov verejného zdravotníctva určuje a navrhuje odporúčané výživové dávky pre skupiny obyvateľstva, usmerňuje problematiku spoločného stravovania a kontrol. Výrok istého sociálneho pracovníka: „Ak sa vám nepáči, nestravujte sa...,“ svedčí iba o tom, že na svoje úradnícke miesto nepatrí.
Autor: LÝDIA OLŠINSKÁ
