Článok pokračuje pod video reklamou
Pán docent, oprášme spomienky na rodnú Kokavu...
Svoje rané detstvo som prežil vo svojom rodisku – v Kokave nad Rimavicou, časť Chorepa. Tu žili aj starí rodičia z otcovej i matkinej strany, moji strýcovia, tety, ujcovia i ujčiné. Aj keď som nemal súrodencov, nespomínam si na izolovanosť, pretože deti, mlaď i stárež prežívali na „námestí“, ktoré tvoril pasienok s pretekajúcim potokom, všetky nezbednosti, športové či kultúrne akcie. Cigáni, ktorí tu tiež žili, robili vo sviatočných dňoch tancovačku spojenú s muzikou. Po skončení vojny naše mierové hry „pigy“ vystriedali hry na vojakov, v ktorých sme zvádzali boje proti rovesníkom z horného konca dediny. V škole som pri príležitosti rôznych osláv hrával v jednoaktovkách, v Lučenci na Strednej chlapčenskej škole som často súťažil v prednese poézie. Viackrát som postúpil i na okresné či krajské kolo. V Lučenci som sa tiež upísal leteckému modelárstvu a neskôr bezmotorovému lietaniu. Na leticku Ľadovo som prežíval vlastne všetok svoj voľný čas.
Priblížme si vaše štúdiá...
Zanietenie pre športové lietanie vyvolalo vo mne túžbu stať sa leteckým konštruktérom. Prihlásil som sa preto na SPŠ leteckú v Mladej Boleslavi, ktorú neskôr preložili do Prahy. Až po nástupe som zistil, že zameranie na letectvo je až v treťom ročníku. Preto som sa dohodol s riaditeľom školy, že sa pokúsim o prijatie na priemyslovku do Zvolena a že sa do tretieho ročníka na odbor letectvo vrátim. Do Zvolena ma prijali a tak nastali časy cestovania vlakom. Dva roky som ráno o štvrtej hodine nastupoval v Lučenci do vlaku, aby som prišiel včas na začiatok vyučovania. Cestu som využíval na vypracovávanie domácich úloh. Voľného času na práce v Aeroklube na letisku v Lučenci mi zostávalo čoraz menej. Takýto vývoj rozširovania poznania ma doviedol k zotrvaniu štúdia na SPŠ strojníckej a stavebnej vo Zvolene. Po ukončení tejto školy bolo teda moje pokračovanie nasmerované na strojníctvo. Sen o konštruovaní lietadiel sa vzdialil. Realitou doby sa stalo moje štúdium na Stroj. F SVŠT v Bratislave – konštrukčný smer.
Mohli by ste nám v krátkosti predstaviť vašu vedecko-pedagogickú činnosť na vysokej škole?
Do pracovného pomeru na Stroj. F SVŠT som nastúpil na umiestenku. Začínal som na Katedre tepelnej techniky funkciou asistenta a svoju kariéru som ukončil ako docent. Prednášal som tieto disciplíny: energetické stroje a zariadenia, priemyselné tepelné centrály, sekundárne okruhy jadrových centrál, projektovanie energetických centrál, chémia v energetike. V období od októbra 1985 do konca marca 1989 som pôsobil na Ministerstve školstva SR ako ústredný školský inšpektor a na fakulte som v tom čase pracoval na čiastočný úväzok. Po roku 1989 sa postupne začalo meniť zameranie špecializácie katedry. Ukončením môjho predmetu „Projektovanie energetických centrál“ som v roku 1998 odišiel na dôchodok.
FAKTY
Strojný inžinier, vysokoškolský učiteľ Doc. Ing. Bohumil Farkaš, CSc. sa narodil 26. 9. 1937 v Kokave nad Rimavicou, okres Poltár. Ľudovú školu navštevoval vo svojom rodisku, meštiansku školu v Lučenci. V r. 1952-56 študoval na SPŠ strojníckej a stavebnej vo Zvolene a v r. 1956-61 na Strojníckej fakulte (Stroj. F) SVŠT v Bratislave. V r. 1961-98 pracoval ako vysokoškolský učiteľ na Stroj. F SVŠT v Bratislave, v r. 1985-89 bol súbežne ústredným školským inšpektorom Ministerstva školstva v Bratislave. Docentom je od r. 1982, od r. 1998 je na dôchodku. Žije v Marianke pri Bratislave.
