V detstve sledoval prácu starého otca s obdivom, nikdy mu však nezišlo na um, že aj on raz bude pokračovať v jeho diele. Ten mu zanechal vlastnoručne vyrobené rezbárske náradie. Najprv Mikuláš dokončil malý kríž, ktorý jeho starký už nestihol. Jeho ďalšou prácou bol prvý prícestný starý kríž z roku 1932, ktorý bol schátraný a potreboval obnovu. Zrenovoval ho a momentálne sa nachádza v detvianskom múzeu. Spolu so svokrom, známym stolárom Jozefom Krnáčom, vyhotovili nový kríž. Jeho svokor predtým vyrezával aj kríže na Symbolickom cintoríne v Tatrách. Ich spoločný kríž je teraz v Lúčnej štvrti.
Neskôr vyrobili kríže ku kostolom v Kriváni, v Korytárkach, k horskému hotelu na Poľane a na cintorín v Starej Hute. Najviac sa venuje zhotovovaniu malých krížov. Používa lipové drevo, na veľké kríže pevnejšie dubové a zdobí ich švédskymi alebo francúzskymi farbami. Naposledy vyrobil jeden pre rímskokatolícky kostol v Petržalke. Svoje diela vystavoval na Detvianskych slávnostiach a v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. „Pracujem hlavne v zime. Akurát vyrábam náhrobný kríž, ktorý chcem umiestniť v stálej expozícii na detvianskej kalvárii. Na rezbárstvo nie je potrebné vzdelanie, oveľa dôležitejšia je trpezlivosť. Mrzí ma, že ľudové výrobky nie sú dostatočne docenené. Dnes sa asi nikto nemôže venovať len ľudovému remeslu, nevyžil by z toho,“ myslí si. Verí však, že umelecká tvorba nikdy nevymizne, pretože má dlhotrvajúcu tradíciu a je krásna.
Autor: DH