Článok pokračuje pod video reklamou
Marián od detstva veľmi pekne kreslil. Chodil do základnej umeleckej školy a tam mu poradili, aby svoj talent rozvíjal aj naďalej na strednej škole. Absolvoval talentové skúšky na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Kremnici. Uvidel tam rôzne práce študentov, ktoré sa mu zapáčili a tak si vybral z odborov, ktoré mohol študovať práve kováčstvo. Veľkou oporou mu celé roky bol profesor Jurčo. Dodnes s ním má výborný vzťah.
„Po maturite som pracoval v automotoklube, lebo som jazdil motokros a zbožňoval som ho. Až po vojne som sa začal venovať kováčstvu naplno,“ prezrádza šikovný remeselník. Marián začínal od nuly. Rok strávil na Maškovej v kováčskej dielni. Robil bežné dedinské práce, koval lemeše a sekery. Postupne sa o jeho talente dozvedeli aj iní ľudia. Ako prvé robil dvere na kostole vo Veľkých Dravciach. Jeho prácu môžeme obdivovať po celom Slovensku a aj v Čechách. Vyrobil kulisy pre filmové štúdio Barandov. Keď už nestíhal pracovať pre družstvo, rozhodol sa vrátiť do Lučenca. Urobil si dielňu na dvore starých rodičov. „V dielni trávim veľmi veľa času. Koľkokrát pracujem až do rána. Viem, že každé remeslo niečo obnáša. Ja budem radšej robiť umeleckú robotu ako komerciu. Nepoužívam žiadne polotovary. Kúpim si surový materiál a dám do neho dušu. Na umeleckých veciach sa viem najviac realizovať. Neviem si predstaviť, že by som sa venoval niečomu inému. Úplne som sa zžil s týmto remeslom, aj keď je veľmi neisté,“ hovorí Marián. Teraz sa snaží splniť si všetky svoje plány. Pri Haliči chce vybudovať dielňu a galériu. Bude v nej vystavovať kováčske výrobky a maturitné práce študentov. Všetko už má presne premyslené. „Ľahšie mi ide práca v dielni, ako komunikácia s ľuďmi. Ale vo svojej práci som sa našiel. Ak by syn pokračoval v tomto remesle, bol by som len rád. Jedna známa mi raz povedala, že mám peknú robotu, lebo po mne roky niečo ostane a to ma nesmierne teší,“ dodáva s úsmevom.
