Skúsenosti z eurozóny hovoria, že euro prinieslo len minimálne zvýšenie cien. Napriek tomu sa až dve tretiny ľudí obávajú zásadného zdraženia po zavedení spoločnej meny. Prečo?
- Z historickej skúsenosti s podobnými zlomovými situáciami vychádza, že ľudia na Slovensku sú veľmi skeptickí a opatrní. Každá zmena v ponímaní pre mnohých automaticky znamená obrat k horšiemu. Radšej zotrvávajú na tom, čo je odskúšané a čo poznajú. Na zmeny sa veľmi netešia. Druhý dôvod je, že téma eura zatiaľ nie je príliš medializovaná. Ak sú, tak skôr negatívne. Napríklad o Slovinsku sa v súvislosti s eurom väčšinou hovorilo len o problémoch, ako o tom, že niečo aj fungovalo.
Kto sa eura obáva najviac?
- Ide o starších ľudí, najmä dôchodcov, respondentov s nižším vzdelaním a z regiónov, kde sa žije horšie.
Prečo práve tieto skupiny?
- Je to kombinácia chýbajúcich informácií, životného naladenia a prístupu k problémom. Ľudia, ktorí sa nachádzajú v horšej životnej situácii, sú skôr skeptickejší, náchylní prijímať negatívne informácie a vnímať život negatívne. Okrem toho informácie nikdy nie sú jednoznačné. Vždy sú určité riziká. Pokiaľ človek nie je pozitívne naladený a presvedčený, že euro je užitočné, je ochotný podliehať skeptickým náladám.
Akú úlohu hrá rétorika premiéra Fica, že obchodníci zvyknú rôzne situácie zneužívať na zdražovanie?
- Na ľudí zaberá jeho rétorika, že v kalnej vode rastu cien, ktorý je podmienený objektívnymi faktormi, si prihrievajú polievočku aj tí, ktorí nemajú na to dôvod. Premiér síce hovorí, že rast cien je svetový trend a nedá sa mu zabrániť, ale obchodníci ho vraj zneužívajú. Ľudia si myslia, že podobne to bude aj s eurom, teda, že zavedenie meny obchodníci využijú na vyššie zdraženie.
Autor: ľia