Slovenčinu považuje Clementine za ťažký jazyk. Pár slovíčok však ovláda, no pokojne sa dohovorí aj po anglicky. Základnú umeleckú školu dôverne pozná, pedagógov, koncertnú sálu aj čierne krídlo, na ktorom si najradšej zahrá Shopena. „Na Slovensku sa mi páči. Lučenec je pekné mesto. Som rada, že som sa sem mohla vrátiť,“ hovorí sympatické dievča. Naposledy tu hrala pred tromi rokmi. Do ZUŠ prišla spolu s francúzskou delegáciou. Pozvali ich sem pri príležitosti 50. výročia školy. Má troch súrodencov, no hudobný talent zdedila len ona. Jej mama Margareth je riaditeľkou Základnej umeleckej školy v Aubenase odkiaľ sem pricestovali pred desiatimi rokmi dvaja pedagógovia. Desať dní tu vyučovali žiakov – gitaristov žánre, ktoré sa v škole dovtedy nevyučovali.
Tak ako pred desiatimi rokmi aj dnes sa Clementine najviac venuje Jana Kemeníková, riaditeľka ZUŠ. Je jej učiteľkou, poradkyňou aj slovenskou priateľkou zároveň. „Od jej prvej návštevy na Slovensku sme stále v kontakte. Píšem si aj s jej mamou a tak som stále informovaná, ako Clementine napreduje na svojej hudobnej dráhe,“ hovorí riaditeľka, ktorá bola v Aubenase na dvojtýždňovej klavírnej stáži. „Bol to pre mňa veľký zážitok. Rozdiely medzi slovenským a francúzskymi umeleckými školami sú veľké. Vyučovacie hodiny sú šesťdesiatminútové. Žiadne pozeranie na hodinky, predčasné ukončenie hodiny tu neexistuje. Žiaci sa na vyučovanie tešia. Štúdium na umeleckej škole je tu drahé. Vyučovanie prebiehalo na hrade. V miestnostiach boli umiestnené koncertné krídla. Rodičia ráno priviezli svoje deti a večer prišli pre ne. Na záver sa usporiadal koncert. Žiaci predviedli, čo sa naučili. Na záver som vystúpila aj ja,“ spomína riaditeľka.
Prirodzený talent dievčaťa je neprehliadnuteľný. Okrem toho chodí do francúzskej školy v Lučenci, kde pomáha lektorom. „Som prekvapená, ako Slovákom dobre ide francúzština,“ povie. Okrem toho rada športuje a zabáva sa s priateľmi. Do Lučenca sa bude vždy rada vracať.